Probiotiká – bojovníci za naše zdravie
Ľudské telo obsahuje široké spektrum mikroorganizmov a väčšina z nich sídli v ľudskom čreve. Zloženie črevnej mikrofóry ovplyvňuje zdravotný stav jedinca. Vzájomne užitočné pôsobenie mikroorganizmov v čreve je ovplyvnené stravovacími návykmi jedinca, antibiotickou liečbou, stresom, pH a mnohými inými faktormi. Probiotiká ovplyvňujú rýchlosť trávenia a vstrebávania živín, metabolizmus liečiv, kontrolu patogénov a regulujú imunitný systém hostiteľa. Probiotiká, sú živé mikroorganizmy, ktoré môžeme prijímať v potrave a prechádzajú hornou časťou tráviaceho traktu bez poškodenia extrémnymi podmienkami v žalúdku a v tenkom čreve. Základnou funkciou probiotík je ich schopnosť tvoriť kyselinu mliečnu v črevách a tým ovplyvniť pH prostredia čreva. Mnohé patogénne mikroorganizmy nie sú schopné v kyslom prostredí rásť a v konkurencii o živiny i adhézii na črevnú stenu prehrávajú svoj boj s probiotikami. Naopak neutrálne, alebo alkalické prostredie podporuje rast patogénov a v konečnom dôsledku môže dochádzať až ku zápalovému ochoreniu čreva, ako je ulcerózna kolititída a Crohnova choroba. Okrem ochrannej funkcie voči nežiaducim mikroorganizmom, nízke pH umožňuje vstrebávanie vápnika, horčíka a železa. Svojou činnosťou niektoré probiotiká tvoria vitamín B12. Dnes vieme, že k zdravému črevu neprispieva len kyselina mliečna, ale aj mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré vznikajú fermentáciou vlákniny. Mastné kyseliny s krátkym reťazcom sú hlavným zdrojom energie pre bunky tvoriace sliznicu hrubého čreva. Dôležité postavenie prináleží kyseline maslovej, ktorej sa pripisuje schopnosť inhibovať diferenciáciu kolorektálnych nádorových buniek a stimulovať apoptózu, inhibuje činnosť prozápalových cytokínov a napomáha pri regenerácii sliznice. Probiotiká stimulujú aktivitu imunitného systému zvýšenou produkciou mucínu v čreve, mobilizujú bunky imunitného systému – makrofágy, lymfocyty, dendritické bunky a ďalšie, zvyšujú produkciu protilátok produkciou mikrobicídnych látok schopných inhibovať špecifické patogény. Probiotiká sú schopné utilizovať laktózu, čo môže pomôcť pri znižovaní príznakov intolerancie laktózy, ako sú kŕče v bruchu, plynatosť, hnačka, vracanie a zápal čriev. Ďalšie metabolické poruchy ktoré môžu byť spojené so zložením črevnej mikroflóry je obezita, cukrovka, stukovatenie pečene, kardiovaskulárne ochorenia a chronické ochorenie obličiek.
Kto sú bojovníci za naše zdravie
Ako probiotiká sú klasifikované najmä baktérie mliečneho kysnutia (LAB). Najčastejšie ide o baktérie rodu Lactobacillus, Bifidobacterium alebo Lactococcus. Tieto baktérie sa v potravinárskom priemysle využívajú na prípravu fermentovaných potravín, teda sú schopné znižovať obsah laktózy vo fermentovaných výrobkoch, ale nie všetky LAB sú probiotikami. Probiotiká sú mikroorganizmy, ktoré ak sú do organizmu dodávané v adekvátnych množstvách, poskytujú priaznivé zdravotné účinky pre svojho hostiteľa. Zachovajú si životaschopnosť prechodom cez tráviaci trakt najmä v žalúdku (kyslé prostredie) a tenkom čreve (žlčové soli). Ich obsah musí byť dostatočne vysoký minimálne 1 až 10 miliárd na gram výrobku. Okrem LAB sa ku probiotikám priraďuje aj kvasinka Saccharomyces boulardii. Klinické štúdie tejto kvasinky sa zameriavali hlavne na jej účinnosť pri hnačke, protizápalový a protiinfekčný potenciál. Baktéria Escherichia coli Nissle 1917 (EcN ) bola získaná počas epidémie schigeliózy z výkalov vojaka odolného voči hnačke a neskôr sa zistilo, že izolovaný EcN má rôzne zdravotné benefity ako napríklad imunomodulácia, protizápalové účinky a inhibícia patogénnych baktérií. V poslednom desaťročí sa objavili nové probiotiká, ako napr. Akkermansia muciniphila, Faecalibacterium prausnitzii, Bacteroides fragilis a Eubacterium hallii, ktoré sa považujú za nekonvenčné.
Kde sa nachádzajú probiotiká
Najprirodzenejším procesom získania probiotík je ich príjem v potrave. Pre priaznivé ukotvenie v črevách je dôležitá vyvážená strava s obsahom vlákniny. Nerozpustná vláknina tvorená celulózou a hemicelulózou zväčšuje objem stolice, čím napomáha pravidelnému vyprázdňovaniu a teda vylučovaniu toxínov z tela. Látky, ktoré prechádzajú hornou časťou zažívacieho traktu bez natrávenia a stávajú sa zdrojom potravy pre prospešné mikroorganizmy v čreve sa nazývajú prebiotiká (rezistentný škrob, oligosacharidy, maltooligosacharidy). Dostatočný príjem ovocia a zeleniny a súčasné prijímanie fermentovaných potravín (jogurty, zakysanky, acidofilné mlieko, kvasená kapusta, bryndza z nepasterizovaného mlieka) majú podstatný vplyv na potlačenie nežiaducej, škodlivej mikroflóry. Pri výbere fermentovaných potravín je potrebné si všímať, či obsahujú aj probiotické baktérie a podmienkou je aby boli viabilné (živé), teda nie termizované výrobky.
Ďalším zdrojom probiotík sú výživové doplnky, v ktorých sú probiotiká chránené vonkajším obalom, odolným voči nepriaznivým podmienkam v hornej časti tráviaceho traktu. Aj pri tomto spôsobe získavania probiotík je však dôležitý vyvážený obsah stravy s obsahom prebiotík, umožňujúci rast a uchytenie probiotík na sliznici hrubého čreva.
Budúcnosť probiotík
Veľký potenciál pre baktérie mliečneho kysnutia sú terapeutické enzýmy na liečbu metabolických ochorení, ako je fenylketonúria , enterická hyperoxalúria, homocystinúria , hyperamonémia a diabetes. Tieto živé bioterapeutiká, získané geneticky, možno klasifikovať ako probiotiká novej generácie (NGP). Úspešná terapeutická aplikácia NGP je však náročná z mnohých dôvodov, vrátane, najmä zníženej životaschopnosti v komplexnom črevnom prostredí. Živé bioterapeutiká sú určené na diagnostiku, liečbu, zmiernie a predchádzanie ľudským chorobám. Z tohto dôvodu sa z regulačného hľadiska považujú geneticky modifikované probiotiká pre ľudské zdravie za lieky, ktoré si vyžadujú predchádzajúce schválenie a klinické overenie od kontrolných orgánov.
Ing. Elena Panghyová
Tento článok je uverejnený v ročenke BezLepku 2024/2025, ktorú si môžete bezplatne stiahnuť vo formáte PDF na https://www.bezlepku.sk/rocenky-na-stiahnutie/
