Syndróm dráždivého čreva (IBS, skratka z anglického irritable bowel syndrome) je ochorenie funkčného charakteru. Jedná sa skôr o skupinu viacerých porúch, ktoré vedú k zmene fungovania čreva. IBS dokáže pacientom život znepríjemniť, ale neskracuje ho, a z toho dôvodu môže tak trochu strácať na dôležitosti. Preto majú niekedy pacienti pocit, že sú na okraji lekárskej starostlivosti. Pri absolvovaní množstva vyšetrení nie sú nájdené žiadne zmeny ako napríklad zápal, nepotvrdí sa žiadna iná diagnóza, no napriek tomu sa pacient cíti stále zle. Pacienti, ktorí absolvujú celú radu vyšetrení, sú často prekvapení, až sklamaní, že majú všetky vyšetrenia v poriadku a nič im nebolo nájdené. Sú skeptický, že im nikto neverí ich problémy, keď sa „tam“ nič nenašlo. Ale nie je to tak, aspoň nie vždy.
Syndróm dráždivého čreva ( IBS)
Syndróm dráždivého čreva (IBS) je súbor príznakov gastrointestinálneho traktu, ktoré vedia výrazným spôsobom zhoršiť kvalitu života ľudí. Máva epizodický priebeh, ktorý je spôsobený funkčnou poruchou predovšetkým hrubého čreva.
Existujú štyri odlišné podtypy, v závislosti od prevažujúcich ťažkostí:
IBS má niekoľko typických príznakov: dlhšie trvajúce zmeny vo frekvencii a konzistencii stolice, diskomfort až bolesti brucha. Typické je, že problémy sa po vyprázdnení strácajú. Prejavy sú rôzne. Podľa prevládajúcich prejavov rozoznávame štyri skupiny chorých.
- IBS s prevládajúcou hnačkou (IBS-D)
V prvej skupine sú pacienti, u ktorých prevláda hnačka. Môže byť taká silná, že bez návštevy toalety nie sú schopní vydržať. Pacienti pociťujú tlaky, nafúknutie alebo nepríjemné pocity v bruchu.
- IBS s prevládajúcou zápchou (IBS-C)
Na druhej strane sú pacienti so zápchou, ktorí môžu rovnako trpieť nepríjemnými pocitmi v bruchu a bolesťami.
- IBS so zmiešanými problémami pri vyprázdňovaní (IBS-M)
Tretia skupina pacientov trpí niekedy hnačkou, niekedy zase zápchou s viac či menej intenzívnym pobolievaním brucha.
- IBS s neklasifikovaným syndrómom dráždivého čreva (IBS-U)
Posledná skupina je najzriedkavejšia, s radou nešpecifických prejavov, ktoré sa dajú len ťažko klasifikovať. Pacientov niekedy pichá na nejakom mieste, inokedy tlačí niekde inde, niekedy majú stolicu častejšie, inokedy ju vystrieda zápcha. Tieto prejavy sa nedajú zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich skupín.
Výskyt IBS
IBS sa častejšie vyskytuje v ekonomicky vyspelejších krajinách so západným štýlom života, ako je Európa alebo Spojené štáty. Odhaduje sa, že až štvrtina populácie v týchto oblastiach má problémy, ktoré zodpovedajú IBS. IBS je jeden z najčastejších príčin návštevy ľudí u gastroenterológa. Odhaduje sa, že približne 10 až 15 % svetovej populácie týmto syndrómom trpí, pričom u žien sa vyskytuje dvakrát častejšie ako u mužov. Výskyt IBS u detí nie je presne známy, avšak dá sa jednoznačne povedať, že s IBS sa čoraz častejšie stretávame aj v detských gastroenterologických ambulanciách. Problémy pri dráždivom čreve sa obvykle začínajú u ľudí v mladšom veku, u niekoho sa začiatok dá vystopovať už v školskom alebo predškolskom veku. Väčšinou sa to začína pobolievaním bruška, dieťa niekedy vracia, keď má ísť do škôlky, alebo rodičia musia dieťa pravidelne vyzdvihovať zo školy skôr, lebo dieťa sa na bolesti bruška sťažuje. Organizmus detí reaguje iným spôsobom ako organizmus dospelých, ale s odstupom času rodič vidí, že to nebolo typické dieťa a že sa už v škôlke, alebo v škole problém s tráviacim traktom začínal. Vo chvíli, keď dieťa nerastie, má problém s chodením do školy a s bežným fungovaním, je spravidla dobré vyhľadať pomoc. Typické obdobie prvých výraznejších prejavov býva vysoká škola. Tá pre mladého človeka môže predstavovať celkovo väčšiu záťaž sprevádzanú s nedodržiavaním režimových opatrení, absenciou jednotlivých, predovšetkým teplých jedál počas dňa, redukcia spánku a pod.. U starších ľudí nad 60 rokov treba byť špeciálne opatrný. Keď sa u nich odrazu objavili problémy pripomínajúce dráždivé črevo, je nutné odborné vyšetrenie. Nemusí totiž ísť o dráždivé črevo, ale iné ochorenie, ktoré môže mať svoju príčinu niekde inde.
Príčiny IBS
V súčasnosti ešte stále nie sú jasne definované príčiny, ktoré by mohli byť za IBS zodpovedné. Je však známe, že u ľudí trpiacich IBS, sa črevo zdá byť citlivejšie a reaguje na podráždenie častejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorí IBS netrpia. Predpokladá sa, že na vzniku IBS, ako aj na intenzite symptómov, sa významným spôsobom podieľa hektický životný štýl, neadekvátna strava, úzkosť a stres, ktoré môžu negatívnym spôsobom ovplyvniť tráviaci trakt a jednotlivé príznaky zhoršovať. Existuje niekoľko hypotéz. Určitú rolu zohrávajú zmeny na úrovni signalizácie v črevnom nervovom systéme. V posledných rokoch je asi najviac diskutovaná hypotéza zápalového pôvodu. V dôsledku neustáleho provokovania, alebo dráždenia čreva potravou, ktorú konzumujeme, dochádza k zvýšenej priepustnosti čreva. Sliznica čreva predstavuje pevnú bariéru proti prieniku cudzorodých látok a antigénov do organizmu spolu so svojou priepustnosťou. Keď sa tieto látky do tela cez poškodenú sliznicu dostanú, imunitný systém na to reaguje zápalovou reakciou. Za normálnych okolností imunitný systém odstráni cudzorodý antigén a zápal zmizne. Sú však ľudia, u ktorých z rôznych príčin mierny stupeň zápalu v sliznici pretrváva, čím sa neustále mierne poškodzuje a do organizmu prúdi viac antigénov, čím sa zápal v čreve udržiava, dráždi nervové zakončenia a prejavuje sa to v podobe rôznych symptómov. Inou hypotézou je vplyv genetickej predispozície. Problémom môžu byť zmenené hladiny signalizačných látok v nervovom systéme, ktorý riadi zažívací trakt, zmeny v citlivosti receptorov a činnosti samotného imunitného systému. Dôležitú úlohu zohráva aj zloženie črevnej mikroflóry. Črevo je plné baktérií, dokonca, že máme v sebe viac črevných baktérií ako svojich vlastných buniek. Táto naša bakteriálna „armáda“ je u každého iná a funguje ako také naše ďalšie DNA. Je závislá od nášho stravovania a od nášho celkového životného štýlu. Medzi črevnými baktériami a organizmom existuje veľa interakcií. Dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu a komunikácii medzi črevnou flórou a samotným mozgom. Niekoľko štúdií tvrdí, že sme schopní suplementovaním niektorých probiotík dokonca modulovať aj našu náladu. S tým môže do určitej miery súvisieť aj fakt, že symptómy IBS často súvisia s celkovým psychickým stavom pacienta, napríklad strachom alebo psychickou záťažou. Poukazuje to na skutočnosť, že pri vzniku IBS s najväčšou pravdepodobnosťou hrá dôležitú úlohu aj zmenená reaktivita mozgu. Môže ísť o chybné spracovanie inak normálnych informácií v mozgu. Organizmus je plný rôznych senzorov, hovoríme im receptory, z ktorých prúdia informácie do nervového systému. Črevný nervový systém je tvorený viacrozmernou sieťou nervových buniek a z veľkej časti funguje autonómne. Keď sa napríklad navečeriate, tráviaci trakt musí koordinovane zvládnuť množstvo rôznych interakcií, aby ste dosiahli cieľový príjemný pocit nasýtenia. Črevný nervový systém dáva mozgu signály, až keď vzniká problém, ktorý prekračuje jeho možnosti, napríklad pocítime kŕče v bruchu a uvedomíme si, že nám nie je dobre. Pri IBS je podobná situácia. Črevo môže posielať chybné signály do mozgu a mozog vyhodnocuje, že sa v čreve deje niečo zvláštne. Môže ísť o stav, keď sa v črevách nič nedeje, iba mozog dostáva zlé signály alebo dostáva normálne signály, ale zle ich vyhodnocuje. Výsledok je v oboch prípadoch rovnaký. Človeku nie je dobre. Niektorých pacientov, ktorí majú črevné problémy, môže vystresovať aj to, že im príde zle v neželaných situáciách. Už v podstate dopredu očakávajú, či im nepríde zle, čo vedie u nich k začarovanému kruhu. Ľudia s dráždivým črevom za to však nemôžu. Keď človek potrebuje ísť nutne na toaletu a nevydrží to, je to pre psychiku taká stigma, že sa bojí, aby sa to nestalo aj nabudúce. A bez toho, aby chcel, si vytvorí reflexný patologický kruh, ktorý už potom funguje nezávisle od jeho vôle.
Príznaky syndrómu dráždivého čreva
Najčastejšie sa pacienti sťažujú na bližšie nešpecifikovateľnú bolesť brucha alebo pocit nafúknutého brucha a celkovej brušnej nepohody. Tiež je typické nepravidelné vyprázdňovanie, vrátane zápchy alebo hnačky, rovnako aj zvýšená plynatosť a pocit plnosti. Objaviť sa tiež môžu príznaky mimo tráviaci trakt ako bolesti chrbta, kĺbov alebo hlavy. Typické pre IBS sú tiež epizódy a striedanie jednotlivých symptómov, ktoré sa môžu viazať aj na aktuálnu psychickú kondíciu daného pacienta. U ľudí s IBS sa striedajú lepšie a horšie obdobia. Pacienti v mnohých prípadoch vedia, kedy to na nich „príde“. Problémy typicky zhoršuje už spomenutý psychický stres. Príznaky môže zhoršiť stres pred skúškou v škole, prijímacím pohovorom, rozchod s partnerom alebo nepriaznivá rodinná situácia. Čokoľvek z toho môže byť príčinou napríklad častejšej návštevy toalety. Rovnako tak dlhé cestovanie a zmena prostredia, vykoľajenie sa z bežného života, môžu u niekoho súvisieť so zmenou vo vyprázdňovaní. Treba tiež povedať, že veľa ľudí sa paradoxne začne v čase dovolenkového pokoja cítiť lepšie a nepociťujú žiadne ťažkosti.
Či už treba navštíviť lekára závisí aj od toho, ako často ťažkosti máte a ako veľmi vás obťažujú. Pokiaľ sa však tieto problémy cyklicky vracajú a človeka začínajú obmedzovať, že musí napr. neustále chodiť na toaletu, obťažuje ho bolesť brucha a nie je schopný robiť bežné denné činnosti, návšteva lekára je určite na mieste. Definitívnu diagnózu IBS by mal vždy stanoviť lekár. Pokiaľ už túto diagnózu máte určenú a napr. viete, že sa vám začne stresové obdobie a bude to zase horšie, nie je dôvod chodiť k lekárovi. Alebo keď je sezóna bakteriálnych hnačiek a vírusových gastroenteritíd. Človek je zdravý, zrazu začne mať hnačky tak, ako to poznáme pri gastroenteritíde, a počas dvoch-troch týždňov sa všetko dostane zase do normy. S tým by sa mal každý dokázať vysporiadať sám, doma.
Symptómy IBS sú rôznorodé a z toho dôvodu si možno tento syndróm ľahko pomýliť s inými zdravotnými ťažkosťami (aj napr. celiakiou). Niektoré príznaky môžu teda poukazovať na iné, aj vážne ochorenia, preto pokiaľ ste zaznamenali napr. krv v stolici, budenie v noci v dôsledku príznakov, výrazný úbytok na hmotnosti… je vždy najlepšie navštíviť čo najskôr lekára a absolvovať rad rôznych vyšetrení, ktoré v rámci diferenciálnej diagnostiky jednotlivé, možné ochorenia vylúčia.
Diagnostika IBS
Jedno z diagnostických kritérií dráždivého čreva je tzv. diferenciálna diagnostika, respektíve vylúčenie ochorení s podobnými príznakmi.
Súčasné usmernenia definujú IBS ako stav spĺňajúci všetky tri z nasledujúcich kritérií:
- Príznaky sú chronického charakteru (t.j. pretrvávajú dlhšie ako 3 mesiace) alebo sa vyskytujú opakovane (napr. bolesti brucha, nafukovanie), súvisia s črevnými ťažkosťami a vo všeobecnosti sú sprevádzané zmenami vo vyprázdňovaní.
- V dôsledku príznakov musel pacient vyhľadať lekársku pomoc alebo aj pociťuje obavy, a tieto príznaky sú také vážne, že výsledkom je celková zhoršená kvalita života.
- Výsledky laboratórnych a iných testov sú v norme, nie sú prítomné žiadne iné zmeny charakteristické pre iné zdravotné stavy, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou boli zodpovedné za tieto symptómy.
Liečba IBS
Neexistuje jednoznačne definovaná liečba syndrómu dráždivého čreva (IBS), čo znamená, že je možné len potlačiť príznaky tohto stavu. Každá osoba trpiaca IBS zažíva príznaky, ktoré sú osobitné len pre ňu, a ktoré sa môžu mierou svojej závažnosti líšiť a meniť v čase, v závislosti od mnohých potencionálnych spúšťačov, ako napríklad stres, prípadne výskyt iného pridruženého ochorenia.
Prístupy v rámci liečby IBS zahŕňajú nasledujúce postupy:
- Diéta
- Psychoterapia
- Relaxačné techniky
- Farmakoterapia
- Probiotiká
- Primeraná fyzická aktivita
Keď pacient navštívi lekára, väčšinou čaká, že mu bude predpísaná liečba, nejaká tabletka, alebo kvapky, ktoré jeho problém zázračne vyriešia. IBS, ako veľa iných, podobných funkčných porúch, sa tak jednoducho nejakou zázračnou tabletkou ale vyliečiť nedá. Neznamená to však, že sa s IBS nedá nič robiť. Pri IBS sú najúčinnejšie režimové opatrenia, úprava životosprávy. Problémom môže byť zamestnanie ako rušňovodič, nočné služby… to pre pacientov nemusí byť ideálne. Každý sme originál a preto si pacient musí upraviť svoj spôsob života a rozpoznať, čo môže a čo nemôže. Stres budeme mať vždy, ale je naozaj dôležité udržať ho v istých medziach. Dôležité je aj stravovanie. Nezáleží len na tom čo zjeme, ale aj ako a kedy to zjeme. Po príjme stravy sa žalúdok roztiahne, čo následne zrýchli pohyblivosť čreva, aby sa uvoľnilo miesto pre ďalší obsah. Pri IBS je tento inak normálny reflex výrazne silnejší. Preto pacienti väčšinou hovoria, že chodia na záchod po každom jedle. Nie je preto vhodný taký ten hektický životný štýl, pri ktorom do seba nahádžeme za päť minút komplet obed aj s dezertom. Kultúra stravovania je v tomto prípade naozaj nesmierne dôležitá. Aj preto by ľudia s IBS mali jesť menšie porcie a častejšie. Vhodná je tiež primeraná fyzická aktivita. Slovo primeraná je v tomto prípade tiež veľmi dôležité, nakoľko vysoko intenzívne cvičenie môže viesť, aj na základe mnohých štúdií, k zrýchlenej peristaltike a dokonca aj k zvýšenej črevnej permeabilite (zvýšená priepustnosť čreva).
Zloženie stravy pri IBS má tiež svoj dôležitý význam. Každý pacient začne pri tráviacich ťažkostiach premýšľať, či to nie je z nejakého konkrétneho jedla, alebo potraviny. Väčšinou tú konkrétnu potravinu, o ktorej si myslí, že je problematická, automaticky vylúči so svojho jedálničku a to ešte predtým, než sa poradí so svojim lekárom a absolvuje jednotlivé vyšetrenia, ktoré už následne môžu byť danou elimináciou niektorých potravinových skupín aj skreslené. Problém je však v tomto prípade ten, že IBS sa neviaže na konkrétne jedlo. Keď ľudia začnú skúšať rôzne typy diét – napríklad bezlepkovú, môžu sa cítiť chvíľku lepšie, pretože tieto diéty sú vyváženejšie, človek si začne dávať väčší pozor na to čo konzumuje, číta si zloženie jednotlivých potravín, začne jesť striedmejšie. Problémy sa však po nejakom čase začnú znova objavovať a pacienti majú tendenciu škrtať jednu potravinu za druhou a nakoniec majú pocit, že im je zle už aj po vode. Existujú aj potraviny, ktorým by sa pacienti mali vyhýbať, napríklad tie, ktoré nadúvajú, čím sa následne rozťahuje črevo. Sú to potraviny ako napr. kapusta alebo šošovica. U ľudí s IBS, ktorí majú citlivejší tráviaci trakt, tieto potraviny môžu ich stav výrazne zhoršovať. Celkom efektívna je takzvaná low FODMAP diéta (FODMAP je skratka pre fermentovateľné cukry) o ktorej ešte budeme viac hovoriť. Treba dávať pozor aj na tučné jedlá, takže ani chlieb s masťou nie je ideálny. Opäť to však neznamená, že by nemohli jesť nič mastné. Problémy s črevami zhoršuje aj káva, alebo alkohol.
Všeobecne sa dá povedať, že pri IBS neexistuje ideálny, univerzálny kľúč v tom čo sa môže a nemôže konzumovať, ale pomerne dôležité je aj prijaté množstvo. Teda že je rozdiel zjesť kilo čerešní, alebo za hrsť čerešní. U niekoho stačí držať sa len zásad racionálneho stravovania podľa potravinovej pyramídy, niekto sa musí držať prísnejších kritérií Low FODMAP diéty, k čomu mu môžu pomôcť aj dostupné aplikácie v mobilných telefónoch, alebo zoznamy na internete. V každom prípade je ale dôležité vždy sa poradiť s lekárom, najlepšie kvalifikovaným špecialistom, nutričným terapeutom, ktorý vás pri tejto, často zložitej úprave jedálničku bude sprevádzať.
Medikamentózna liečba v prípade IBS funguje v podstate len na princípe potláčania symptómov. Niektoré lieky upravujú, iné tlmia sťahy črevnej svaloviny, tzn. keď niekoho nafukuje, dá si tabletky proti nafukovaniu, keď má niekto hnačku, snažíme sa potlačiť tú a pod. Pokiaľ však ľudia s IBS nezmenia životosprávu a budú sa stravovať stále rovnako, žiadny liek z nich neurobí zdravých ľudí.
Všeobecné tipy na zmiernenie príznakov
- Pravidelné stravovanie
- Dôkladné prežúvanie každého sústa
- Menšie porcie
- Obmedziť jedlá s vyšším obsahom tuku, čomu je potrebné prispôsobiť aj spôsob prípravy jedál (variť, dusiť, piecť v alobale…)
- Obmedziť jedlá ktoré sú pikantné a viac korenené
- Vhodné je dopĺňať rozpustnú vlákninu, ktorá prispieva k normálnej činnosti tráviaceho traktu
- Dostatočný pitný režim prispôsobený veku, hmotnosti, celkovému zdravotnému stavu a životnému štýlu
- Obmedziť alkohol a kofeín
Low FODMAP diéta
Čo sa týka diétnej liečby IBS, množstvo čitateľov už počulo o tzv. Low FODMAP diéte, ktorá sa v poslednej dobe stala veľmi diskutovanou a populárnou. Táto diéta, resp. úprava stravovania sa nevyužíva len pri IBS ale jej pozitívny efekt bol zaznamenaný tiež u pacientov s diagnostikovaným SIBO- Syndróm bakteriálneho prerastania v tenkom čreve, ako aj u pacientov s diagnostikovaným IBD- nešpecifické zápalové ochorenia (Crohnova choroba, Ulcerózna kolitída).
Low FODMAP spočíva v eliminácii skupín vysoko fermentovateľných sacharidov, ktoré niektorí ľudia zle tolerujú, nevstrebávajú a ktoré môžu zapríčiniť nadmerné vylučovanie vody a plynov v hrubom čreve, následne hnačku a bolestivé nafukovanie. FODMAPs sú sacharidy s krátkym reťazcom, ktoré zahŕňajú oligosacharidy (fruktány a galakto-oligosacharidy), disacharidy (laktózu), monosacharidy (fruktózu) a polyoly (napr. sorbitol, manitol a xylitol). Zoznam potravín, ktoré low FODMAP diéta vylučuje, je naozaj dlhý. Je v ňom obilie obsahujúce lepok (pšenica, jačmeň, raž), všetky strukoviny (napr. šošovica, fazuľa, hrášok), rôzne druhy zeleniny (napr. artičoky, karfiol, petržlen, hríby, cibuľa, cesnak) a ovocie (jablká, hrušky, marhule, slivky, broskyne, červený melón, hrozno, figy), ale tiež všetky mliečne výrobky obsahujúce laktózu (mlieko, jogurty, zmrzlina, čerstvé syry).
V roku 2005 túto diétu navrhla skupina gastroenterológov a nutričných odborníkov vedená Peterom Gibsonom z Monash univerzity v Melbourne (Austrália). Odborníci sa zhodujú, že redukcia FODMAP môže zaistiť účinnú liečbu IBS a rovnako tak aj iných chronických gastrointestinálnych zápalových ochorení a divertikulitídy.
Uvedením low FODMAP diéty sa bezpochyby urobil krok vpred v liečbe IBS, čo pozitívne ovplyvňuje časť populácie, hlavne ženy v plodnom veku. Je však dôležité zdôrazniť množstvo obáv, ktoré plynú z tohto diétneho režimu, ktorý vyzerá viac inovatívne, než v skutočnosti je (je tu istá podoba s bezzvyškovou diétou, ktorá sa pri liečbe IBS používa už dlho).
Prvá obava sa týka „identity“ diéty s nízkym príjmom FODMAP sacharidov. Zoznam FODMAP sacharidov je síce dlhý, ale nezahrňuje všetky problematické sacharidy. Na trh napríklad prichádzajú neustále nové sladidlá podobné sorbitolu a xylitolu patriacich do skupiny polyolov.
Druhá obava sa týka klinických štúdií dostupných v literatúre, ohľadom účinnosti low FODMAP diéty. Väčšina týchto štúdií síce potvrdzuje, že táto diétna liečba skutočne zmierňuje príznaky a ťažkosti u veľkého počtu pacientov s IBS, hlavne nafúknuté brucho a bolesti brucha, ale vedecká kvalita štúdií je často neuspokojivá. Je to zapríčinené „metodologickými slabinami“ ako napr. nedostatok adekvátnych kontrolných skupín a predovšetkým zlyhanie pri „dvojito slepom“ postupe s placebom. Podstatné výhody Low Fodmap diéty v týchto štúdiách vyplývajú z porovnaní s tradičným diétnym postupom.
Najväčšie nejasnosti sa však týkajú nutričnej bezpečnosti predovšetkým pri dlhodobejšom dodržiavaní Low FODMAP diéty. Tento aspekt ešte nie je dostatočne jasný, ale môže byť vyhodnotený na základe mnohých nepriamych dôkazov. Medzi mnohými potravinami, ktoré sa musia vylúčiť pri nízkej FODMAP diéte, sú aj obilniny obsahujúce lepok, hlavný zdroj polysacharidov. Štúdie, ktoré robili u celiatikov, ktorí musia tieto potraviny vyradiť na celý život, ukazujú, že tento diétny režim pri dlhodobom užívaní môže viesť k subklinickému deficitu vlákniny, vápnika, železa, folátov a vitamínov B skupiny. Hlavné nebezpečenstvo Low FODMAP diéty spočíva v tom, že sa pri nej nevylučujú iba obilniny obsahujúce lepok, ale aj veľa druhov ovocia a zeleniny. Hroziť tu tiež môže deficit vápnika, D vitamínu, zapríčinený vylúčením mliečnych výrobkov obsahujúcich laktózu, pokiaľ nie je adekvátne doplnení prostredníctvom iných povolených zdrojov. Ďalšie nutričné nebezpečenstvo, ktoré by nemalo byť podcenené, je možný nedostatok vitamínu C a ďalších prirodzených antioxidantov, zapríčinený vylúčením veľkého množstva druhov čerstvého ovocia a zeleniny zo stravy pacienta.
Drastické obmedzenie FODMAP sacharidov môže mať tiež negatívne patofyziologické dôsledky. Je dôležité mať na pamäti, že tieto sacharidy, sú za normálnych okolností fermentované baktériami v čreve, za vzniku butyrátu, čo je vynikajúci energetický substrát pre bunky s protektívnym účinkom pre výstelku čreva. Low FODMAP diéta môže tiež vyvolať negatívne zmeny v zložení črevnej mikroflóry pre pokles bifidobaktérií a zvýšenie výskytu ruminococcusov (rod baktérií z triedy Clostridia). Aj toto sú možné následky dlhodobého drastického dodržiavania Low FODMAP diéty.
Ďalší aspekt, ktorý by sa nemal podceňovať, je nutričná hodnota a rovnováha low FODMAP diéty, ktorá vyžaduje ,,suplementovanie,, potravín, ktoré sú drahé a nie vždy dobre dostupné. Jedná sa o pseudocereálie, rôzne semená, bobulové a exotické ovocie. Preto stravovanie podľa tejto diéty môže byť často náročné a bez dohľadu odborníka aj pomerne dosť reštrikčné, čo so sebou môže niesť riziká nutričných deficitov a to najmä pri jej dlhodobom dodržiavaní.
FODMAP je skratka pre fermentovateľné oligosacharidy, disacharidy, monosacharidy a polyoly. FODMAP sacharidy sa okrem iných potravín nachádzajú v pšenici, určitých druhoch ovocia a zeleniny a v mliečnych produktoch.
FRUKTÁNY A GALAKTOOLIGOSACHARIDY (GOS)
Nachádzajú sa v potravinách ako pšenica, jačmeň, raž, cibuľa, pór, jarná cibuľka, cesnak, šalotka, artičoky, červená repa, fenikel, hrach, čakanka, pistácie a strukoviny.
POLYOLY
Polyoly sú alkoholové cukry. Nachádzajú sa vo viacerých druhoch ovocia a zeleniny. Je potrebné si dávať tiež pozor na všetky potraviny ktoré obsahujú umelé sladidlá – zložky s koncovkou ,,OL,, (sorbitol, manitol, xylitol…), ako napr. žuvačky, cukríky, sladené nápoje ,, bez cukru,, a pod.
FRUKTÓZA
Fruktóza je ovocný cukor nachádzajúci sa predovšetkým v ovocí a zelenine. Keď sa fruktóza správne nevstrebe v tenkom čreve, dostane sa do hrubého čreva, kde dochádza k jej fermentácii baktériami a vyvolá tak už spomenuté symptómy. Nachádza sa v ovocí, zelenine, mede a spracovaných potravinách v podobe kukuričného sirupu, fruktózového sirupu a pod. (napr. sladkostiach a sladených nápojoch).
DISACHARIDY
Sem patrí laktóza, mliečny cukor. Patria sem všetky potraviny vyrobené a pripravené z kravského, ale tiež ovčieho alebo kozieho mlieka.
Trávenie…
Aby sme mohli pochopiť, prečo tieto sacharidy vyvolávajú u niekoho širokú škálu symptómov, musíme najskôr pochopiť, ako prebieha proces trávenia a ako sa jednotlivé živiny vstrebávajú.
V ústach sa jedlo požuje a premieša so slinami za vzniku tzv. „potravinového bolusu“, ktorý sa prehltne a dostane do pažeráka. Bolus prechádza do žalúdka, kde sa zmiešava so žalúdočnými kyselinami, enzýmami, a je pripravený na ďalšie fázy tráviaceho procesu. Obsah žalúdka sa presunie do tenkého čreva, kde sa za normálnych okolností živiny vstrebávajú do krvného obehu. Nestrávené jedlo prejde do hrubého čreva, kde sa vstrebáva voda a zvyšný bolus je pripravený na vylúčenie z tela v podobe stolice. V hrubom čreve dochádza k fermentácii bolusu prostredníctvom biliónov baktérií. V dôsledku tohto procesu vznikajú plyny. Stolica odchádza z tela prostredníctvom rekta a análneho otvoru.
Problém FODMAP sacharidov
Niektoré FODMAP sacharidy sa úplne nerozštiepia a neabsorbujú v tenkom čreve, ako by to za normálnych okolností malo byť. Tieto nestrávené sacharidy na seba naviažu vodu, dochádza k osmóze, výsledkom čoho je väčší obsah vody v čreve a teda dochádza k zriedeniu obsahu až hnačke.
Keď sa FODMAP sacharidy dostanú do čreva, sú fermentované baktériami, čo vyvoláva tvorbu plynov. V dôsledku toho vzniká pocit nafúknutého brucha, plnosti a bolesti brucha. V prípade ľudí trpiacich syndrómom dráždivého čreva môže črevo citlivejšie reagovať na tvorbu plynov alebo sa môže vyskytnúť zvýšená tvorba plynov v porovnaní so zdravými jedincami.
Diéta s nízkym obsahom FODMAP sacharidov umožňuje len veľmi obmedzený rozsah potravín, a preto by ste mali dodržiavať diétu iba pod dohľadom profesionálneho odborníka na výživu / dietológa. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, že počas celého obdobia liečby budete mať aj naďalej správny prísun energie a jednotlivých živín, teda, že vaša strava bude pestrá, vyvážená a nutrične plnohodnotná.
V prvom rade vyhľadajte svojho ošetrujúceho lekára, ktorý vám odporučí kvalifikovaného špecialistu. Je dôležité, aby vám bolo poskytnuté odborné výživové poradenstvo, aby ste zbytočne nevylučovali niektoré potraviny alebo celé skupiny potravín a aby vás usmernil pri ich adekvátnej náhrade. Vedenie si nutričného denníka a symptómov vám môže pomôcť identifikovať akékoľvek súvislosti medzi vašou stravou a jednotlivými príznakmi. Pre jedincov so syndrómom dráždivého čreva (IBS) môže byť diéta s nízkym obsahom FODMAP dobrým spôsobom, ako identifikovať konkrétne príčiny symptómov. Úplné vylúčenie FODMAP zo stravy a ich opätovné postupné zavádzanie môže pomôcť správne identifikovať konkrétne potraviny ako aj ich množstvo, ktoré majú tendenciu spôsobovať ťažkosti.
Tri fázy diéty s nízkym obsahom FODMAP sacharidov
- REŠTRIKČNÁ FÁZA (4 AŽ 6 TÝŽDŇOV)
V prvej fáze je potrebné vylúčiť všetky FODMAP sacharidy. Pre ľudí trpiacich IBS, sa v diéte s nízkym obsahom FODMAP pokračuje len vtedy, ak túto fázu dobre tolerujú a do času, kým symptómy úplne nevymiznú. Určite však nie je vhodné v eliminačnej fáze zotrvávať dlhšie ako 8 -10 týždňov.
- OPÄTOVNÉ ZAVEDENIE POTRAVÍN (RÔZNA DĹŽKA)
Ak došlo k ústupu ťažkostí, je dôležité znovu začať jednotlivé potraviny s vyšším obsahom FODMAP postupne do jedálničku zavádzať, vždy po jednej, v postupne sa zvyšujúcej dávke, s odstupom niekoľkých dní. Vďaka tomu bude váš stravovací plán čoraz pestrejší a umožní vám identifikovať, ktoré potraviny spôsobujú alebo zhoršujú príznaky a ktoré potraviny tolerujete a tiež v akom množstve ešte pre vás tolerované sú, lebo to je rovnako tak dôležité. Tento postup sa líši v závislosti od jednotlivca. Ak pocítite príznaky po niektorej znovu zavedenej potravine, mali by ste túto potravinu v strednodobom horizonte a možno aj natrvalo vylúčiť zo svojho jedálnička.
- DIÉTA S NÍZKYM OBSAHOM FODMAP SACHARIDOV Z DLHODOBÉHO HĽADISKA (TRVALÁ)
Teraz môžete znovu zaviesť všetky potraviny, ktoré ste dobre znášali v rámci svojho individualizovaného jedálničku a počas 2.fázy vám nerobili žiadne ťažkosti. V prípade ľudí trpiacich syndrómom dráždivého čreva sa konkrétne potraviny a množstvá, ktoré sú dobre tolerované, líšia od človeka k človeku. Navyše tolerancia na jednotlivé FODMAP sacharidy sa môže časom zmeniť. Preto má cenu vyskúšať opäť zaviesť ktorékoľvek „nevhodné“ FODMAP potraviny znova o nejakú dobu neskôr, aby ste zistili, ako na danú potravinu zareagujete.
Na záver treba povedať, že aj keď táto cesta môže byť zložitá, pre pacienta často frustrujúca, ľudia s IBS si po nejakom čase nakoniec uvedomia, že sa s IBS žiť dá. Zistia, že v určitom období ich ťažkosti možno budú horšie, nájdu ich príčiny, dokážu vopred predvídať a dávať si pozor na rôzne faktory, ktoré sú za ich ťažkosti zodpovedné. A to je cieľ. Netreba si namýšľať, že budú absolútne zdraví a bez problémov, ale je možné dosiahnuť to, že ich IBS nebude v živote významne obmedzovať a zhoršovať tak kvalitu ich života.
Okrem celkovej úpravy životného štýlu, môže low FODMAP diéta predstavovať inovatívny liečebný postup, ktorý môže výrazne zmierniť symptómy IBS a to predovšetkým v prípade výrazných tráviacich ťažkostí. Napriek tomu je však ešte stále potrebné preukazovať, že táto diéta prináša oveľa väčšie výhody oproti tradičným diétnym postupom u pacientov s IBS a že z dlhodobého hľadiska nie je pre človeka nebezpečná, pre jej možné nutričné deficity. Pacientom, ktorí sa rozhodnú držať diétu s nízkou hladinou FODMAP dlhšiu dobu, sa jednoznačne odporúča aby ju realizovali pod dohľadom odborníka, pre jej zložitosť, pomerne veľkú reštrikčnosť a riziko možných nutričných deficitov a to predovšetkým vlákniny a ďalších kritických nutrientov ako sú vitamíny alebo antioxidanty.
Schär a FODMAP sacharidy
V závislosti od ich zloženia môžu mať bezlepkové potraviny tiež nízky obsah FODMAP, a preto sú vhodné pre ľudí trpiacich syndrómom dráždivého čreva. Avšak, keďže to neplatí pre všetky bezlepkové výrobky, v Schär sa nechalo niekoľko bezlepkových potravín s nízkym obsahom FODMAP otestovať a certifikovať Univerzitou Monash. To znamená, že Schär má v ponuke niekoľko chutných výrobkov aj pre vás, pacientov s IBS. Nezabúdajte ale, že prísnu diétu s nízkym obsahom FODMAP sacharidov by ste mali dodržiavať len pod dohľadom dietológa alebo lekára!
https://www.schaer.com/sk-sk/a/schar-potraviny-s-nizkym-obsahom-fodmap
Článok bol pripravený v spolupráci s OBČIANSKYM ZDRUŽENÍM ZA ZDRAVÉ TRÁVENIE
Ing. Jarmila Kabátová
Nutričný terapeut
Odborná detská ambulancia s.r.o. , Piešťany
Gastroentero- Hepatologické centrum THALION, Bratislava
EndoCorp s.r.o., Trnava
Tento článok je uverejnený v ročenke BezLepku 2024/2025, ktorú si môžete bezplatne stiahnuť vo formáte PDF na https://www.bezlepku.sk/rocenky-na-stiahnutie/
