Bezlepková diéta je diskutovanou témou už viacero rokov, ale záujem o túto problematiku skôr narastá, neustupuje. V prvej fáze boli zdôrazňované len pozitívne účinky bezlepkovej diéty nezávisle od toho, či je jedinec chorý alebo zdravý, neskoršie vedomosti ale poukazujú aj na opačnú stránku tohto stravovania, preto treba poznať všetky pre aj proti.
Lepok (glutén) je bielkovinová časť z pšenice, raže, jačmeňa, ovsa alebo ich skrížených variantov. Všetky vymenované obilniny sa nachádzajú vo väčšine bežne pripravovaných jedál a tým sa dodržiavanie bezlepkovej diéty stáva komplikovaným. Pacienti dodržiavajúci bezlepkovú diétu môžu konzumovať vajcia, mlieko, mäso, ovocie, zeleninu, ryžu, zemiaky, pohánku, sóju, amarant, cícer, hrach, proso, ľanové semeno a z nich vyrobené múky, ktoré hlavne kombinované v zmesiach majú vlastnosti veľmi blízke múkam pšeničným. Existujú aj pšeničné múky, ktoré sú špeciálnymi technológiami zbavené lepku a sú komerčne ponúkané ako bezlepkové. Z odborného hľadiska však tieto múky neodporúčame, pretože zvyškové bielkoviny môžu u citlivých jedincov znovu naštartovať patologický imunoalergický proces a tak aktivizovať ochorenie. Realita je taká, že aj primárne bezlepkové suroviny môžu obsahovať lepok. Tento problém sa vyskytol napríklad u kukuričnej a pohánkovej múky, pretože ak sa na poli s primárne bezlepkovou obilninou primieša niekoľko kláskov pšenice (napríklad náletmi vetrom), tak primárne bezlepková obilnina už bezlepkovou nie je. Určité riziko je aj pri spracovaní napr. v mlynoch, takže celiatik sa môže dostať do kontaktu s lepkom aj pri veľmi prísnom režime. Tiež stravovaním v spoločných stravovacích zariadeniach toto riziko narastá. V súčasnosti platí nariadenie komisie Európskej spoločnosti (ES) č. 41/2009 z 20.januára 2009 o zložení a označovaní potravín vhodných pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu.
Vyňaté z článku 3:
- Potraviny ktoré obsahujú jednu alebo viac zložiek vyrobených z pšenice, raže, jačmeňa, ovsa, alebo ich skrížených variantov alebo sú z nich zložené a ktoré boli špeciálne spracované tak, aby v nich bol znížený obsah gluténu nesmú obsahovať viac ako 100 mg/kg gluténu v potravine vo forme v akej sa predáva konečnému spotrebiteľovi. Pri označovaní takých potravín sa použije pojem“ veľmi nízky obsah gluténu“.
- Pojem „bezgluténový“ sa môže použiť vtedy, ak obsah gluténu v potravine vo forme v akej sa predáva konečnému spotrebiteľovi nepresahuje 20 mg/kg.
- Ovos obsiahnutý v potravinách pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu musí byť špeciálne vypestovaný, pripravený a/alebo spracovaný tak, aby sa predišlo kontaminácii pšenicou, ražou, jačmeňom alebo ich kríženými variantmi, pričom obsah gluténu v tomto ovse nesmie presahovať 20 mg/kg.
- Potraviny pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu, ktoré obsahujú jednu alebo viac zložiek ktoré nahrádzajú pšenicu, raž, jačmeň, ovos alebo ich krížené varianty alebo sú z nich zložené, nesmú obsahovať viac ako 20 mg/kg gluténu v potravine vo forme v akej sa predáva konečnému spotrebiteľovi. Pri označovaní, prezentácii a reklame týchto potravín sa použije pojem „bezgluténový“.
Nariadenie nadobudlo účinnosť po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie od 1.1.2012.
Všetko vymenované platí predovšetkým pre pacientov s diagnózou celiakia, ktorú podľa odborných kritérií stanovil gastroenterológ. Existujú ale aj ďalšie dôvody kedy treba dodržiavať bezlepkovú diétu.
- Alergia na pšenicu je nepriaznivá imunologická reakcia sprostredkovaná imunoglobulínom E a non – IgE na rôzne pšeničné proteíny. Diagnostika patrí do rúk imunoalergológa.
- Až po vylúčení oboch menovaných ochorení môžeme uvažovať o diagnóze Neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS) . Je to syndróm charakterizovaný črevnými aj mimočrevnými prejavmi spojený so skonzumovaním potravy obsahujúcej glutén u pacientov ktorí mali exaktne vylúčenú celiakiu aj alergiu na pšenicu.
Je veľmi dôležité ešte pred zahájením bezlepkovej diéty všetky menované ochorenia správne diagnostikovať, navzájom odlíšiť a následne komplexne liečiť.
Veľa otázok býva okolo vhodnosti konzumácie ovsa pri bezlepkovej diéte. Existujú kultivary ovsa pestované v špeciálnych podmienkach, z ktorých výrobky (po opakovaných testovaniach na glutén) sú povolené. Takéto produkty bývajú dostupné v špecializovaných predajniach. V úvode liečby kým sa organizmus stabilizuje pacientom odporúčame vyhýbať sa aj takémuto ovsu.
U pacientov s celiakiou nestačí len vynechať zo stravy jedlá zjavne obsahujúce pšenicu, raž jačmeň a ovos (s vyššie uvedenými výhradami), ale pred konzumáciou si musia podrobne zistiť čo dané jedlo obsahuje. V obchodoch je na každej potravine napísané zloženie a v posledných rokoch aj alergény. Ak má výrobok v zložení škrob, treba vedieť či je pšeničný, kukuričný, zemiakový a podobne, pretože napr. pšeničný v strave celiatika nemôže byť. Glutén sa môže nachádzať v niektorých zahusťovadlách, emulgátoroch, stabilizátoroch, v rastlinnej bielkovine, preto si treba dávať pozor na kečupy, jogurty, nátierky, omáčky, údeniny, zmrzliny, cukríky, sladkosti, čokolády a podobne. Ak má dieťa diagnostikovanú celiakiu v detstve, už od začiatku ho treba informovať o možnosti stravovania a dostatočne nahradiť zakázané jedlá. Nie je správne schovávať jedlá obsahujúce lepok, lebo to dieťa a celú rodinu len stresuje a neprinesie potrebný výsledok. Celiatik sa musí naučiť čo môže a čo nemôže konzumovať, má vedieť definovať požiadavky na svoju stravu a vedieť si skontrolovať správnosť stravovania. Bezlepková diéta je liekom u celiakie, alergie na lepok a neceliakálnej gluténovej senzitivite. U zdravých ľudí ju však neodporúčame.
Nie je pravda že potrava bez lepku je zdravšia, ani že športovci pri nej podávajú lepšie výkony. Ďalším mýtom je redukcia telesnej hmotnosti pri bezlepkovej diéte, pretože opak je pravdou a konzumácia bezlepkového pečiva môže viesť ku zvýšeniu telesnej hmotnosti a bezlepkové múky majú vyšší glykemický index. Dodržiavaniu bezlepkovej diéty bolo venovaných viacero vedeckých štúdií, ktoré nezistili jej významný zdravotný úžitok u bežnej populácie. Treba upozorniť, že bezdôvodné dodržiavanie bezlepkovej diéty má aj svoje negatíva. Pšenica je zdrojom vlákniny, ktorá zohráva dôležitú úlohu v prevencii rakoviny a zápalových ochorení čreva, ale aj srdcovocievnych ochorení. Existujú štúdie o priaznivom vplyve gluténu na zníženie vysokého krvného tlaku, samotný glutén posilňuje imunitný systém. Pšenica je v stravovaní aj dôležitým zdrojom vitamínov skupiny B, minerálnych mikronutrientov, hlavne železa, zinku a selénu, preto jej vynechanie má aj negatívny vplyv. Bezlepkové pečivo obsahuje viac tuku aj energie. Bezlepková strava obsahuje signifikantne menej bielkovín, horčíka, draslíka, vitamínu E, folátu, sodíka, kalcia a viac tuku.
Záver: Dodržiavanie bezlepkovej diéty u celiakie, alergie na pšenicu a neceliakálnej gluténovej senzitivite je zo zdravotného hľadiska potrebné. Bezdôvodné dodržiavanie bezlepkovej diéty u zdravých jedincov je nesprávne a nevhodné a môže mať negatívny vplyv na ich zdravotný stav.
MUDr. Božena Pekárková
GEA s.r.o., Gastroenterologická ambulancia, Starohájska 2, 917 01 Trnava
Literatúra:
- Pekárková B, Bezlepková diéta. Via pract., 2020; 17(5): 209 – 211
- Diez-Sampedro A, Olenick M, Maltseva T, et. al. A Gluten-Free Diet, Not an Appropriate Choice without a Medical Diagnosis. Journal of Nutrition and Metabolism, Volume 2019, Article ID 2438934, 5 pages.
- Bai JC, Ciacci C, Corazza GR, et al. Celiac Disease. World Gastroanterology Organisation Global Guidelines, World Gastroenterology Organisation 2016.
- Pekárková B, Pekárek B, Kabátová J. Racionálna diagnostika a liečba celiakie. Štandardný diagnostický a terapeutický postup. 46. Metodický list racionálnej farmakoterapie 2009.
- Husby S, Koletzko S, Korponay-Szabó, et.al. European Society Paediatric Gastroenterology, Hepatology and Nutrition Guidelines for Diagnosing Coeliac Disease 2020.JPGN 2020; 70: 141-156.
- Úradný vestník Európskej únie I. 16/3. Nariadenie komisie (ES) č. 41/2009 z 20.januára 2009 o zložení a označovaní potravín vhodných pre osoby trpiace nezášanlivosťou gluténu.
- Gaesser GA, Angadi SS. Gluten-Free Diet: Imprudent Dietary Advice for the General Population? J Acad Nutr Diet 2012 Sep; 112(9): 1330-1333.
- Jones AL. The Gluten-Free Diet: Fad or Necessity? Diabetes Spectrum 2017 May;30(2):118-123.
- Lerner A, O´Bryan T, Matthias T.Navigation the Gluten-Free Boom: The Dark Side of Gluten Free Diet. Front Pediatr 2019; 7:141.
