Pacienti s celiakiou nemajú zvýšené riziko infekcie COVID-19
Nová štúdia publikovaná v Clinical Epidemiology ukázala, že pacienti s celiakiou nemajú zvýšené riziko vzniku ťažkého priebehu COVID-19. Americko-Švédska štúdia porovnávajúca 41.000 ľudí s kontrolnou skupinou zistila, že celiakia nezvyšuje riziko hospitalizácie, prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti alebo úmrtia. Výsledky tejto štúdie potvrdil aj medzinárodný prehľad viac ako 10.000 pacientov s celiakiou. Ten ukazuje aj na fakt, že riziko získania infekcie COVID-19 nie je zvýšené u pacientov s celiakiou v porovnaní s ostatnou populáciou. Naďalej však ostáva otvorený medzinárodný register pre zdravotníkov, ktorý sleduje COVID-19 u pacientov s celiakiou. Register má za cieľ identifikovať špecifické rizikové faktory, ktoré by svedčili pre ťažšie následky vírusovej infekcie.
CELIAKIA SA NEPREJAVUJE LEN GASTROENTEROLOGICKÝMI PRÍZNAKMI
V poslednom čase sa v rámci výskumu zameraného na celiakiu, stále viac prihliada na hlásenia pacientov, ktorí sa sťažujú aj na iné významne rozličné príznaky ich choroby. Napriek tomu, že doteraz je nahlásených a známych viac ako 300 príznakov (symptómov) celiakie, väčšina lekárov sa sústredí v rámci diagnostiky a liečby pacientov iba na tráviace (gastrointestinálne) prejavy, ako sú bolesť brucha, nafukovanie a hnačka. Podobne je to aj s výskumom, kde sa najviac pozornosti venuje práve spomínaným tráviacim príznakom. Tie sa typicky sledujú väčšinou ako jediné príznaky v rámci klinického skúšania rôznych liekov. Je síce pravdou, že väčšina pacientov má v úvode tieto „klasické tráviace príznaky“, musíme však myslieť aj na to, že existujú pacienti s prejavmi ako bolesť kĺbov, úzkosť alebo pacienti, ktorí majú na bežnú liečbu nereagujúce vyrážky. Práve preto je diagnostika pacientov, u ktorých sa celiakia prejavuje aj inak zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Uvedené je následkom toho, že nie každý lekár sa pýta aj na ne-gastroenterologické prejavy ochorenia. Nové existujúce dáta poukazujú práve na skutočnosť, že ako lekári, tak výskumníci, by mali dať pozor na to, aké majú ich pacienti s celiakiou ťažkosti a nie, aby sa zamerali na to aké ťažkosti očakávajú, že by ich pacienti mali mať. Informácie získané z prehľadu Go Beyond Celiac zdôrazňujú početné neurologické a psychologické príznaky. Tie hlásia pacienti s celiakiou po tom, ako boli vystavení gluténu. Tieto informácie iba podčiarkujú skutočnosť ktorou je, že pacienti s celiakiou mávajú nielen tráviace ťažkosti. Go Beyond Celiac je vedecká databáza, ktorá zbiera informácie od pacientov, ktorí majú možnosť v rámci hlásenia uviesť príznaky pred, počas a po stanovení diagnózy celiakie. V Gluten Exposure Survey je preto možné sa dozvedieť aj aké príznaky majú účastníci po zjedení gluténu. Až okolo 1500 účastníkov práve poukázalo na častosť neurologických a psychologických príznakov.
NEUROLOGICKÉ PRÍZNAKY
Najčastejšie hlásenými neurologickými príznakmi sú ťažkosti pri koncentrovaní sa (86%), bolesti hlavy alebo migréna (71,4%), bolesť kĺbov (63,7%), znížená citlivosť rúk alebo nôh (47%), problémy so svalovou koordináciou (26%) a ťažkosti pri prehĺtaní (19.1%). Pri prvých troch príznakoch, ktoré účastníci uvádzali vo viac ako 60%, uvádzali títo aj skutočnosť, že ich mávajú často.
PSYCHOLOGICKÉ PROBLÉMY
Najčastejším psychologickým príznakom (90,8%) bola únava po vystavení gluténu. 70,5% udávalo podráždenosť po požití gluténu (častejšie bola pozorovaná u detí) a 66% pociťovalo úzkosť. 51,9% účastníkov máva skľúčenosť a 48,9% nedostatočný záujem o jedlo. Veľa z uvedených psychologických príznakov sa prelína s príznakmi depresie, ktorá môže byť takisto symptómom celiakie.
Z týchto faktov vyplýva, že okrem „klasických tráviacich príznakov“ by sa mali lekári zamerať aj na pacientov s poruchami koncentrácie a únavou, nakoľko tieto môžu byť ne-gastroenterologickými príznakmi celiakie.
NEDOSTATOK VÝŽIVNÝCH LÁTOK V DIÉTE
Nedostatok výživných látok, ale aj vedomosti o zdravej diéte sú veľmi častými práve u pacientov s celiakiou. Nedávne výskumy, ktoré sa venujú výžive u pacientov na bezlepkovej diéte ukázali, že pacienti s celiakiou majú nedostatok vitamínov a minerálov. Rovnako poukazujú aj na skutočnosť, že sústredenie sa na vyhýbanie sa gluténu v strave, vedie k zníženej pozornosti venovania sa zdravému stravovaniu. Výskumníci z Holandska zistili, že ľudia s celiakiou napriek tomu, že sú na bezlepkovej diéte, môžu mať nedostatok železa, zinku, vitamínu D a B6. Novo – diagnostikovaní pacienti mali okrem toho aj nedostatok kyseliny listovej, vápnika a vitamínu B12. Nedostatok vitamínov a minerálov môže významne prispievať k vzniku niektorých mimo – črevných klinických príznakov celiakie, ako sú napríklad chudokrvnosť, rednutie kostí a neurologické príznaky. Uvedené preto podporuje potrebu sledovania hladín minerálov a vitamínov nielen v čase diagnózy, ale aj pri pravidelných kontrolách. Keďže dodnes nie je jasné, či výživové doplnky môžu pomôcť pri zhojení čreva, resp. či vedú k úplnej úprave neurologických príznakov, potrebný je v tejto oblasti ďalší výskum. Výskumníci z Talianska, ktorí mapovali nutričné znalosti pacientov s celiakiou zistili, že títo sú menej informovaní o celkových stravovacích odporučeniach, lebo sa sústreďovali viac na dodržiavanie ich diéty. Čo znamená, že sa sústreďovali len na vyhýbanie sa lepku. Paradoxne tak vynechanie lepku z potravy, môže viesť k tomu, že pacienti zabúdajú na ostatné zdravé stravovacie návyky. Tieto nálezy zároveň aj ukazujú na potrebu lepšieho vzdelávania pacientov s celiakiou ohľadom ich celkovej diéty.
doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH
je uznávaný gastroenterológ, autor mnohých odborných publikácií, vysokoškolský pedagóg, bývalý hlavný odborník MZ SR pre gastroenterológiu. Dlhé roky pôsobil aj ako riaditeľ najväčšej detskej nemocnice v strednej Európe. Pod jeho vedením nemocnica prešla výraznými modernizačnými zmenami, či už vo forme riadenia procesov, poskytovania najnovšej zdravotnej starostlivosti a stala sa lídrom z pomedzi štátnych nemocníc aj nastavením terapeutickej komunikácie smerom k detskému pacientovi a rodičom. Ladislav Kužela je presvedčený, že len liečiť nestačí. Veľmi je dôležitý aj prístup a komunikácia. Pacient je pre neho vždy partnerom v diskusii.
Článok nájdete aj v časopise – ročenke BezLepku 2021/2022,
ktorú si môžete bezplatne stiahnuť https://www.bezlepku.sk/rocenky/
