V ľudskom tele prebýva veľké množstvo mikroorganizmov. Ich celkový počet sa pohybuje okolo sto biliónov a najväčšie množstvo nájdeme v tráviacom trakte. Toto prostredie sa označuje ako črevný mikrobiom. Celé toto spoločenstvo obývajúce určitú časť tela nazývame mikrobióta – v tomto prípade mikrobióta čreva.
V ľudskom tele plní značné množstvo funkcií:
- ovplyvňuje črevnú motilitu, sekréciu, vstrebávanie, ale tiež pomáha s využívaním nestrávených zvyškov potravy, hrá úlohu v rozvinutí a udržiavaní správnej funkcie imunitného systému, zúčastňuje sa trávenia potravy, chráni pred patogénmi a toxickými látkami a významne sa podieľa na metabolizme živín, má tiež schopnosť ovplyvňovať CNS, vývoj mozgu a mozgové funkcie a má rovnaký metabolický výkon ako pečeň
Črevná mikrobiota sa vytvára už pri pôrode a zohráva tu dôležitú úlohu pri správnom vývoji slizničného ale aj systémového – celotelového imunitného systému. K jeho narušeniu dochádza pri nezdravom životnom štýle – fajčenie, alkohol, nedostatočná fyzická aktivita, nezdravé diétne návyky, stres – predovšetkým ten chronický, časté užívanie antibiotík, nadmerná hygiena a podobne.
Zloženie črevnej mikrobioty sa mení s vekom. Jedným z dôvodov vzniku potravinových nežiadúcich účinkov – napr. alergie a intolerancie teda môže byť narušenie črevného mikrobiomu v dôsledku zloženia stravy, ktorá je v súčasnej dobe väčšinou priemyselne spracovaná a dá sa označovať za zdraviu neprospešnú. Ďalej môže byť na vine stres ovplyvňujúci procesy gastrointestinálneho traktu a tým aj črevného mikrobiomu. Pri vzniku potravinových alergií nesmieme zabúdať ani na genetické vplyvy a na tie, ktoré ovplyvňujú integritu bariéry čreva, kedy následne dochádza k vzniku tzv. syndrómu priepustného – „deravého“ čreva.
Obilniny sú základnou zložkou našej potravy. Konzumáciou prolamínov zo pšenice, z raže, jačmeňa a kontaminovaného ovsa dochádza u citlivých jedincov k zápalovému poškodeniu sliznice tenkého čreva, a tým i k vyvolaniu symptómov ochorenia celiakie. Konzumácia obilnín obsahujúcich glutén môže byť však spojená aj s ďalšími ochoreniami, čo môže okrem lepku, súvisieť aj s inými zložkami, ktoré tieto obilniny obsahujú. Okrem gluténu môžu imunitný systém aktivovať tiež negluténové proteíny pšeničného zrna – ATI ( inhibítory amyláz a trypsínu). ATI sú známe ako hlavný alergén pri pekárenskej astme. Na základe rôznych štúdií sa môžu ATI spolu podielať čiastočne aj na patogenéze celiakie, kde môžu zosilňovať adaptívnu imunitnú odpoveď. Rovnako tak s najväčšou pravdepodobnosťou zohrávajú rolu aj v patogenéze Neceliakálnej gluténovej/pšeničnej senzitivite. Veľká časť pšeničných proteínov gluténovej povahy (gliadínov a glutenínov), ale tiež albumínovej a globulínovej povahy (vrátane ATI) môžu fungovať ako alergén a zúčastňovať sa v patogenéze ďalších chorobných stavov spojených s pšenicou.
IgE mediovaná alergia na obilniny
Alergia na lepok, iné pšeničné proteíny a ostatné lepkové obilniny je neprimeraná imunologická reakcia – ochorenie navodené IgE protilátkami naväzujúce sa na tzv. epitopy (špeciálne miesta) alergénov. Následne sa spúšťa kaskáda procesov vedúcich k alergickému zápalu a prejavom alergie ako je nádcha, kýchanie, opuch sliznice v ústach, sčervenanie očí, dýchacie ťažkosti, svrbenie kože, ťažkosti v oblasti tráviaceho traktu a pod. Výskyt IgE mediovanej alergie na pšenicu sa pohybuje okolo 2 % celosvetovej populácie. U niektorých pacientov je možná krížová reaktivita IgE s proteínmi iných zŕn ako raž, jačmeň, alebo aj na inhalačné alergény. Najčastejšie sú postihnuté pokožka a dýchacie cesty. Pšenica sa predovšetkým v detskom veku považuje za jeden z hlavných alergénov, pričom alergia na pšenicu spravidla ešte pred nástupom do školy vymizne.
U dospelých často pozorujeme trvalú alergiu na pšenicu, ktorá sa vyskytuje iba v spojení s telesnou námahou (WDEIA – anafylaxia na pšenicu, vyvolaná fyzickou aktivitou). Pri nej sa môže prechodne objaviť aj porucha slizničnej bariéry v črevách s následným zvýšením jej priepustnosti pre alergény pšenice s prienikom do celého organizmu. Pri intenzívnej športovej aktivite sa môžu objaviť až závažné anafylaktické reakcie na pšenicu a v niektorých prípadoch môže byť spojená aj s inými faktormi, ako je napríklad vyššia spotreba aspirínu. Pacientom prekážajú aj najmenšie stopové množstvá danej obilniny.
Inou formou alergie na pšenicu je tzv. „pekárenská astma“, ktorú vyvolávajú a spúšťajú vdychované alergény pšeničnej múky v pracovnom ovzduší. Práve vdýchnutie pšeničnej múky v jej surovej forme je teda hlavným spúšťačom pekárskej astmy. Taktiež alergická nádcha pri tomto povolaní často nakoniec prejde do astmy. Pacienti s pekárskou astmou zvyčajne nemajú ťažkosti po konzumácii tepelne spracovanej pšenice alebo výrobkov z nej, ale môžu reagovať po požití výrobkov kontaminovaných surovou pšeničnou múkou.
Diagnostika
Diagnóza alergie na pšenicu ako aj jej iných klinických prejavov (alergia spojená s požitím pšenice, WDEIA, alebo pekárska astma) je založená na podrobnej klinickej anamnéze, fyzikálnom vyšetrení a na špecifických testoch podľa jej jednotlivých foriem.
Základné testy zahŕňajú vyšetrenie hladín špecifických IgE protilátok na pšenicu, alebo raže v krvi ako aj vyšetrenie tzv. kožnými prick testami (SPT – skin prick test). Môže sa pristúpiť aj k orálnemu záťažovému testu, ktorý je však potrebné vykonať pod dohľadom vyškolených zdravotníckych pracovníkov v priestoroch umožňujúcich okamžitú resuscitáciu pre možnosť objavenia sa anafylaktickej reakcie. Určenie diagnózy WDEIA je niekedy ťažké, najmä preto, že sa na túto diagnózu nemyslí. Okrem vyššie spomenutých vyšetrovacích spôsobov je možné realizovať aj záťažový test pri fyzickej aktivite, ktorý spočíva v kontrolovanom prijme pšenice 30 minút pred cvičením na bežiacom páse, ktoré by malo trvať cca 15 – 20 minút. Diagnostika pekárskej astmy pozostáva z klinickej manifestácie, potvrdenia pozitivity špecifických IgE na pšenicu z krvi a pozitivita kožných prick testov. Má sa doplniť aj bronchprovokačným testom s alergénom, ktorý je zlatým štandardom pre diagnostiku pekárskej astmy.
Príznaky
Alergia na pšenicu sa prejavuje predovšetkým v podobe kožných príznakov (svrbenie, podráždenie kože) a reakciou v dýchacích cestách (astma), často bezprostredne po jedle. U detí sú najbežnejšími príznakmi astma, exantém a hnačka. Prejav môže byť aj okamžitý. Pri kontakte so sliznicou sa môžu objaviť afty v ústach, opuchutý jazyk, hrdlo – tzv. orálny alergický syndróm. Možnými príznakmi však môžu byť aj tráviace ťažkosti, objavujúce sa o čosi neskôr. V najhoršom prípade to môže viesť až k anafylaktickému šoku.
Liečba
Jedinou dostupnou terapiou alergie na pšenicu sprostredkovanej IgE je prísne vyhýbanie sa pšenici, teda jej úplná eliminácia z jedálničku, pričom sa zameriavame aj na sledovanie jej stopového množstvá v danom pokrme/ potravine/ výrobku. Z toho dôvodu sú pacienti s touto diagnózou nastavení na bezlepkovú diétu a majú nárok na preskripciu bezlepkových výrobkov podobne ako pacienti s riadne diagnostikovanou celiakiou. Prevencia WDEIA zahŕňa obmedzenie cvičenia do 6 hodín po konzumácii pšenice alebo výrobkov obsahujúcich pšenicu. Je vhodné zvážiť aj jej celkové obmedzenie, alebo vylúčenie z jedálničku. V prípade pekárskej astmy sa odporúča jednoznačne celkové obmedzenie vystavenia pšeničnej múke a zmena povolania. Pšenica ma v potravinárskom priemysle široké využitie a môže teda dôjsť k neúmyselnému vystaveniu jej malým stopám. Z toho dôvodu je v mnohých prípadoch ťažké dosiahnuť prísne vyhýbanie sa pšenici. Sú preto potrebné riešenia, ktoré môžu zmierniť účinky neúmyselného vystavenia pšenici. Jedným z nich je imunoterapia, ktorá je založená na podávaní zvýšeného množstva alergénu s cieľom modulovať imunitný systém a dosiahnuť cez indukciu imunotolerancie elimináciu alergických príznakov.
V prípade potravinových alergií či už sa jedná o pšenicu, raž, alebo iné ako napr. mlieko, sója, vaječný bielok, jablko, lieskový orech, kvasnice… a pod. je potrebné v rámci bezlepkovej diéty vylúčiť príslušný alergén ako napr. sója, alebo vaječný bielok. Pacient tak musí sledovať zloženie aj bezlepkových výrobkov označených prečiarknutým klasom. V prípade potravinovej alergie je potrebné, aby pacient vylúčil aj len stopové množstvá daného alergénu. Tzn., pokiaľ má pacient alergiu napr. na sóju a je na obale výrobku uvedené ,,môže obsahovať stopy sóje,, , alebo ,,vyrobené v závode, kde sa spracováva sója,, , takýto výrobok je pre neho nevhodný. V prípade niektorých alergénov, ako napr. sója, alebo vaječný bielok, môže byť eliminácia alergénu čiastočný problém, nakoľko sa jedná o suroviny, ktoré sú súčasťou receptúr pri bezlepkových výrobkoch veľmi často. V prípade IgE mediovanej alergie na pšenicu je viac ako kedykoľvek u celiatikov potrebné sledovať aj prítomnosť pšenice, či iných obilnín obsahujúcich lepok. Týka sa to predovšetkým výrobkov obsahujúcich deproteinovaný pšeničný škrob, ktorý sa čoraz častejšie začína využívať aj pri výrobe špeciálnych bezlepkových výrobkov označených prečiarknutým obilným klasom, nakoľko spĺňajú maximálne povolené množstvá lepku v nich, čo však neznamená že sú tieto výrobky povolené aj pre pacientov s alergiou na pšenicu. Jediným riešením potom je pátrať po výrobkoch, ktoré daný alergén neobsahujú, preferovať prirodzene bezlepkové potraviny s výnimkou príslušných alergénov a pripravovať si stravu doma, čo zaručí istotu neprítomností zakázaných zložiek . Rovnako tak je nevyhnutné v niektorých prípadoch zvážiť podanie nešpecifickej antialergickej liečby imunoalergológom.
Článok podlieha autorským právam.
Ing. Jarmila Kabátová
nutričný terapeut
NZZ Odborná detská ambulancia s.r.o., Piešťany
NZZ Gastroentero-Hepatologické centrum THALION, Bratislava ( www.thalion.sk)
NZZ EndoCorp s.r.o., Trnava ( www.endocorp.sk )
