Dôsledky nedodržiavania diéty závisia od dĺžky jej porušovania, veku pacienta a jeho individuálneho zdravotného stavu, prípadne aj na iných faktorov. Je veľmi pravdepodobné, že pre pacientov, ktorí dlhodobo nedodržujú bezlepkovú diétu, existuje vyššie – takmer štvornásobné riziko vzniku zhubného nádoru ako u tých, ktorí ju dodržujú. U detí školského veku sa dlhodobé porušovanie diéty často nemusí ani prejaviť. Ak však prísun lepku pokračuje, môžu sa u pacientov objaviť charakteristické problémy celiakie – bolesti brucha, úbytok na váhe, menší vzrast, anémia, osteoporóza a pod. Krátke porušenie diéty nemusí mať z dlhodobého hľadiska pre pacienta negatívny význam, ale môže mať nepriaznivý psychologický efekt. K prvému vedomému porušeniu diéty dochádza zvyčajne po 6 mesiacoch držania bezlepkovej diéty. Najčastejšie porušujú diétu mladiství, ktorí sa ťažko adaptujú na podmienky, ktoré ich odlišujú od rovesníkov. Potom dospelí, kde pokušenie často prevyšuje očakávaný efekt, a v neposlednej miere tí, ktorí často cestujú a sú odkázaní na stravovanie v reštauráciách.
V každom prípade je potrebné konštatovať, že neliečená celiakia vedie k chronickému deficitu živín so všetkými dôsledkami. Dlhodobá konzumácia lepku u celiatikov s určitosťou zvyšuje riziko pridružených autoimunitných, predovšetkým malígnych ochorení.
Závažné komplikácie celiakie sa liečia na špecializovaných klinických pracoviskách, pretože:
· celiakia je prekanceróza (adenokarcinóm tenkého čreva),
· komplikáciou celiakie býva non-Hodgkinov lymfóm, menej často aj tenkého čreva, pažeráka, hltana,
· menej častou komplikáciou je ulcerózna jejunokolitída, kolagénová sprue, kolagénová kolitída,
· samostatnou komplikáciou je refraktérna celiakia (symptomatická ťažká vilózna atrofia tenkého čreva, ktorá sa klinickým obrazom podobá na celiakiu, ale nereaguje na striktnú bezlepkovú diétu).
Najčastejšie chyby pri dodržiavaní diéty
Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, pre pacienta s celiakiou neexistujú žiadne lieky, jedinou možnou terapiou je celoživotná bezlepková diéta. Je preto potrebné postaviť sa k nej zodpovedne a je naozaj dôležité, aby pacient diétu dodržiaval prísne a vedome či nevedome nerobil chyby.
• „trocha gluténu (lepku) mi neublíži“ – pacient si myslí, že v malých množstvách lepok môže, ale je to omyl, organizmus si to pamätá a takéto vedomé chyby sa môžu prejaviť neskôr v podobe vážnejších zdravotných ťažkostí
• totálna ignorácia bezlepkovej diéty – niektorí pacienti, ktorí nemali žiadne ťažkosti, boli asymptomatickí a celiakiu im diagnostikovali náhodne, odmietajú bezlepkovú diétu, pretože si myslia, že im nič nie je
• zanedbanie kompenzácie potravín obsahujúcich glutén vhodnými potravinami bez gluténu – jednotvárna, nevyvážená strava
• nedostatok vlákniny v strave (obilniny nie sú dostatočne nahradené ovocím, zeleninou a strukovinami alebo špeciálnymi bezlepkovými výrobkami so zvýšeným obsahom vlákniny)
• neinformovanosť – vylúčenie pšenice, ale konzumácia ostatných obilnín a výrobkov obsahujúcich glutén (raž, jačmeň, špalda, bulgur, tritikal, semolina a pod.), konzumácia „zemiakového, ľanového chleba“ v mylnom presvedčení, že taký chlieb nie je vyrobený z lepkových obilnín
Skríning celiakie
Pre vysokú prevalenciu je celiakia jedným z najčastejších ochorení tráviaceho ústrojenstva. Vysoký výskyt iných ako klasických foriem celiakie a veľké riziká spojené s neskorou diagnostikou a terapiou, ktoré sa prejavujú vo forme pridružených autoimunitných ochorení a ich závažných komplikácií, si vyžadujú zavedenie cieleného skríningu celiakie.
O prínose celoplošného skríningu sa v lekárskej praxi diskutuje už pomerne dlho. Neexistujú dostatočné štúdie, ktoré by sa zaoberali formou randomizovanej štúdie liečby celiakie u ľudí diagnostikovaných pomocou skríningu alebo dlhodobým sledovaním veľkej skupiny ľudí diagnostikovaných skríningom, dosiaľ neliečených. Zdá sa, že existuje rovnováha medzi názormi na možný prospech a nevýhody liečby. Na základe vedomostí, ktoré o celiakii máme, by liečba takýchto pacientov mohla zlepšiť celkový pocit zdravia, chrániť ich pred nutričným deficitom, ale aj pred možnosťou prejavov intestinálnej neoplazie.
Na druhej strane odborníci uvádzajú, že ak nebudú k dispozícii údaje z prospektívnych štúdií, ktoré preskúmajú prirodzený priebeh ochorenia, a odpoveď na liečbu u ľudí s celiakiou bez symptómov, nebudú navrhnuté ani odporúčania pre skríning. Napriek tomu sú skupiny pacientov, ktorým sa skríning na celiakiu odporúča, v literatúre sa stretávame s pojmom „intenzívne vyhľadávanie“ chorých na celiakiu. Vysoký výskyt iných foriem než klasickej formy celiakie a významné riziká spojené s oneskorenou diagnostikou a liečbou vyžadujú zavedenie cieleného skríningu celiakie. Ide o pacientov I. skupiny so symptómami z gastrointestinálneho traktu aj mimo gastrointestinálneho traktu. Ďalej sú to pacienti asymptomatickí, s najčastejšími ochoreniami asociovanými s celiakiou a prvostupňoví príbuzní pacientov s celiakiou.
V Českej republike bol v roku 2011 vydaný metodický pokyn na uskutočňovanie skríningu celiakie. U osôb indikovaných na skríning sa odporúča dvojstupňové vyšetrenie. V prvom stupni sa stanovujú sérové autoprotilátky, pričom pri ich pozitivite sa indikuje druhý stupeň skríningu, t. j. endoskopicky uskutočnená biopsia sliznice z abrálneho duodéna. Na cielený skríning sú vybraté osoby z definovaných skupín, konzumujúcich stravu s obsahom lepku (rizikové osoby a skupiny, osoby s podozrivými príznakmi a osoby s pridruženými autoimunitnými chorobami).
Tehotenstvo, dojčenie a celiakia
Jedným z mimočrevných prejavov celiakie môže byť aj neplodnosť, problém otehotnieť a vyššia náchylnosť na potraty. Ide o prípady nezistenej celiakie a nedodržiavanej bezlepkovej diéty. Počas tehotenstva je dôležité zabezpečiť, aby žena prijímala vyváženú stravu. Predovšetkým treba dbať na dostatočný príjem živín pre správny rast a vývoj plodu, dostatočný prívod Ca, Fe a vlákniny, zvýšeného príjmu vitamínov a ďalších minerálnych látok. Jednorazové porušenie bezlepkovej diéty nepredstavuje problém a nie je nebezpečné pre plod, avšak dlhodobá konzumácia lepku môže vývoj plodu sekundárne ovplyvniť, a to tým, že v dôsledku pôsobenia lepku dochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva, a teda aj k poruche vstrebávania živín nevyhnutných pre správny vývoj plodu. Tehotné ženy celiatičky majú vyšší sklon k málokrvnosti, z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť stravu a jej doplnky bohaté na železo.
Podľa súčasných odporúčaní ESPGHAN sa má lepok zaviesť do stravy dieťaťa od 17. do 27. týždňa jeho života, pričom je potrebné zdôrazniť, že musí ísť o minimálne množstvá lepku. Nie je vhodné dojča zaťažiť vysokou dávkou gluténu.
Zo štúdií efektu dojčenia bolo zistené, že ak je lepok podaný deťom, ktoré sú v tom čase dojčené, vedie to k výraznému zníženiu počtu pacientov s celiakiou. Ak je lepok pridaný do detskej výživy v prvých 3 mesiacoch života, dochádza v tejto skupine až k päťnásobnému zvýšeniu počtu pacientov s celiakiou v porovnaní so skupinou, ktorá prvýkrát prijme lepok medzi 4. a 6. mesiacom veku. Ak je lepok pridaný až v siedmom mesiaci a neskôr, v tejto skupine je zvýšené riziko celiakie. Platí zásada, že dlhé dojčenie má v každom prípade priaznivý vplyv na zdravie dieťaťa. Odporúča sa dojčiť do jedného roku života dieťaťa, a to hlavne v rodinách, kde sa vyskytuje pacient s celiakiou.
MUDr. Jarmila Kabátová
Celiakia – od symptómov k diagnóze a terapii
Kniha, Celiakia – od symptómov k diagnóze a terapii, zahŕňa už známe, no aj nové poznatky o celiakii a bezlepkovej diéte. Samostatná časť je venovaná výsledkom z vlastnej klinickej praxe autorov, a odporúčaným postupom pri diagnostike. Začiatočníkov do problematiky uvedie a pokročilým prinesie novšie poznatky. Je určená pediatrom, detským gastroenterológom, všeobecným lekárom a gastroenterológom pre dospelých, ale aj ich pacientom a širokej verejnosti.
