Sú to vlastne najkvalifikovanejšie informácie pre zlepšenie zdravia pre celú Vašu rodinu.

Konzervovanie.
Konzervácia potravín sa uplatňuje prakticky vo všetkých odvetviach potravinárskeho priemyslu. Skutočný rozklad potravín je najzávažnejšou formou nežiaducich zmien, ktoré sú spôsobené rozličnými mikroorganizmami.

Ovocie a zelenina
sú významným zdrojom vlákniny, enzýmov, vitamínov a minerálnych látok, potrebných pre optimálne fungovanie ľudského organizmu a ochrany zdravia počas celého roka. Hneď po zbere začínajú procesy, ktoré obmedzujú použiteľnosť čerstvých plodov, ich skladovaním dochádza k nutričným stratám (trvanlivosť bez využitia chladiacich zariadení je v rozmedzí od 24 h až po 4-5 dní). Trvanlivosť je možné predĺžiť konzervovaním, ktoré čiastočne stabilizuje nutričné straty týchto produktov a predlžuje ich trvanlivosť, vhodnosť a použiteľnosť na konzumáciu. Pre spotrebiteľa, ktorý chce konzumovať potraviny s čo najvyšším obsahom nutrientov je dôležité, aby kontroloval dátum výroby na obaloch. Najpoužívanejšou metódou spracovania ovocia a zeleniny je konzervácia tepelnou úpravou,tzv. termosterilizácia do 100 °C. Pri výrobe kompótov, sterilizovanej zeleniny, džemov alebo sirupov dochádza k nutričným stratám, výrazne klesá obsah termolabilných látok, hlavne vo vode rozpustných vitamínov (vitamíny B skupiny, vitamín C) . Pri následnom uskladnení už hotových výrobkov, pri dodržaní skladovacích podmienok – tmavá miestnosť, stabilná teplota do 15 °C, nutričné straty už nie sú také výrazne.

Zmrazovanie – Zásady
Ďalšou využívanou metódou konzervácie ovocia a zeleniny je mrazenie. Výskumy potvrdzujú, že mrazené potraviny majú takmer rovnaké množstvo vitamínov a výživných látok ako čerstvé.

Zelenina
Výnimkou je vitamín E, ktorý sa pri veľmi nízkych teplotách rozkladá. Pri kvalitnom zmrazení si ovocie uchová až 80-90 % pôvodného obsahu vitamínov. Zeleninu je lepšie pred zmrazením blanžírovať (strata vitamínu C je 20% až 30%), čím sa potlačí aktivita enzýmov a kvasiniek spôsobujúcich kazenie aj v mrazničke. Neblanšírovaná zelenina vydrží len tri mesiace, predvarená až rok.

Ovocie
Rovnako ako zelenina, aj mrazené ovocie si uchováva väčšinu vitamínu C. Chuť a vôňa sa podobajú čerstvým plodom. Ovocie sa môže mraziť nasucho, s cukrom alebo zaliate cukrovým nálevom. Na dosiahnutie prirodzenej farby sa odporúča ovocia pred zmrazením namočiť do citrónovej šťavy alebo kyseliny askorbovej. Krehké ovocie, napríklad maliny, je dobré najprv rozložiť na pekáč, zabaliť a zamraziť. Až potom sa presypú do vrecúšok či nádob a znovu uložia do mrazničky. Takto sa plody nepodusia. Ak si majú suroviny zachovať správnu konzistenciu, chuť a výživovú hodnotu, musia sa zamraziť čo najprudšie. Pri rozmrazovaní voda ostane na svojom mieste a potraviny budú takmer ako čerstvé. Netreba pri tom taktiež zabúdať na výber správnej nádoby, tá nesmie prepúšťať vzduch, lebo ten potraviny vysušuje, vytvára na nich sivé škvrny, omrzliny a umožňuje oxidáciu, ktorá ničí zdravé a výživné látky.

Sušenie
je ďalší spôsob úpravy, hlavne ovocia. Pod pojmom konzervácia sušením rozumieme spravidla odoberanie vody z potravín dovtedy, kým sa vonkajším zmyslovým vnemom (hmatom) nezmení na suchý alebo takmer suchý materiál. Základnou požiadavkou na vlastný proces je, aby sa vysušené a znova napučané produkty čo najviac podobali pôvodne spracovanej surovine. Po vysušení sa zachová v ovocí 20 až 30 % vitamínov v závislosti od druhu ovocia. Usušené plody je potrebné skladovať v suchom a tmavom prostredí. Pri nesprávnom skladovaní, vplyvom vzdušnej vlhkosti sa na povrchu môže vytvoriť povlak plesne. Pred vlastným sušením sa väčšina ovocia ošetrí pomocou oxidu siričitého. Použitím malého množstva síry sa zabráni predčasnej oxidácii a následne zníženiu kvality prípadne skazeniu sušeného ovocia (podobný efekt sa používa aj pri výrobe vína). Pozitívny je vplyv sírenia na lepšie zachovanie vitamínu A a C v sušenom ovocí. Nesírené výrobky nájdeme v tzv. biokvalite, môže však mať trochu odlišnú farbu než bežne sírené sušené ovocie.

Fermentáciu
zaraďujeme medzi konzervovanie potravín biologickými zásahmi. V praxi sa najčastejšie používa konzervovanie etanolovým a mliečnym kvasením. Mliečne kvasenie predstavuje prirodzenú metódu konzervovania zeleniny (uhorky, kyslá kapusta) a medzi najväčšie výhody patrí vysoká zdravotná hodnota kvasenej zeleniny. Na rozdiel od ostatných spôsobov konzervácie pri kvasení totiž nedochádza k výrazným teplotným výkyvom a vďaka tomu sa v konzervovanej potravine uchovávajú všetky dôležité látky. Pri tejto forme konzervácie vzniká dôležitý vitamín B12, ktorého obsahuje čerstvá strava málo.

Presládzanie, solenie
Pri intenzívnom solení a veľkom množstve cukru nastávajú rovnaké osmotické pomery ako pri zahusťovaní. Táto forma predĺženia trvanlivosti sa uplatňuje pri nadmernom solení morských rýb, pri výrobe kandizovaného ovocia, citronátu, presladenej pomarančovej kôry a ovocných sirupov. Obsah cukru v hotovom výrobku je vždy vyše 50%. Konzervačný účinok kuchynskej soli je založený predovšetkým ma veľkom osmotickom tlaku, ktorý sa vytvorí vtedy, keď sa soľ rozpúšťa v tkanivových kvapalinách. Väčšina hnilobných a choroboplodných baktérií je totiž veľmi citlivá na zvýšenie osmotického tlaku. Baktérie síce nezahynú, ale prestanú sa rozmnožovať. Tak možno vysvetliť aj dlhšiu trvanlivosť soleného mäsa. Konzervovať kuchynskou soľou možno dvojakým spôsobom, solením, čiže mäso sa natiera soľou, alebo lakovaním, mäso sa vloží do láku pripraveného zo soli.

Mäso, hydina, ryby
Pri mrazení mäsa, rýb a hydiny sa vitamíny a minerálne látky takmer nestrácajú, pretože bielkoviny, minerálne látky a vitamíny A a D nie sú mrazením ovplyvnené. Pri rozmrazovaní dochádza k uvoľňovaniu kvapaliny a s ňou aj vitamínov rozpustných vo vode a minerálnych solí. Pri zachovaní kvapaliny ani pri tepelnej úprave mäsa nedochádza k ich stratám. K výrazným nutričným stratám nedochádza ani vplyvom ďalších konzervačných techník, pridodržaní technologických postupov, ako je chladenie, solenie, údenie.

zdroj: http://www.slovenskyvyrobca.sk/ako-zdravo-pripravovat-potraviny