Téma celiakie je pomerne populárna, napriek tomu sa často stretávame s nesprávnym postojom k tejto problematike. Aby to tak nebolo, treba poznať chyby, ktoré sa pri stanovovaní diagnózy, eventuálne nesprávnom vylúčení diagnózy celiakie vyskytujú.
Najčastejším podnetom na pátranie po celiakii sú hnačky a úbytok telesnej hmotnosti. V skutočnosti má takého prejavy len malá skupina celiatikov. Oveľa dôležitejšie je poznať nenápadné prejavy celiakie a myslieť na ne nielen u seba, ale aj u svojho okolia. Častým prvým prejavom býva chudokrvnosť z nedostatku železa. V staršej literatúre sa stretávame s pojmom chloróza. Definovali tak bledosť z nedostatku železa u mladých dievčat. Teraz už vieme, že hoci sa za pojmom mohla skrývať v minulosti podvýživa, mohlo sa jednať aj o celiakiu. Ešte stále neprešlo dostatočne do povedomia, že chudokrvnosť u žien nemusí byť len z menštruačných strát. Ak má mladý muž chudokrvnosť, tak pátranie aj po celiakii je nevyhnutné. Tu treba podčiarknuť čo platí o celiakii vždy, že ochorenie sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek veku od detstva až po neskorý vek.
Osteoporóza je niekedy nazývaná aj tichý zlodej kostí. Doslova kradne kostnú hmotu. Deje sa tak nenápadne. Pacienta v úvode nič nebolí, nemá pocit choroby a nezriedka sa zistí nízka hustota kostnej hmoty až veľmi neskoro, niekedy aj náhodne pri inom vyšetrení. A práve celiakia môže byť príčinou osteoporózy a tým aj opakovaných zlomenín mladých ľudí a to nielen žien, ale aj u mužov v ktoromkoľvek veku. Včasnou diagnostikou, liečbou a režimom sa dá predísť nenapraviteľným škodám.
Za neplodnosťou žien, ale aj mužov sa môže skrývať celiakia. V tomto ohľade bol zaznamenaný v posledné roky veľký pokrok a to zásluhou zvýšenej informovanosti nielen v odbornej ale aj laickej verejnosti. Neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť dieťa je veľmi citlivá téma o ktorej sa ťažko hovorí postihnutému páru, ale aj ich okoliu. Neraz sa jedná o urastené ženy, eventuálne mužov, nie sú ani chudí, ani podvyživení, ani nemajú iné ťažkosti a tak na ich škodu sa na celiakiu pri neplodnosti nemyslí. Pritom z našej skúsenosti v ambulancii, ak je príčina v skutočnosti celiakia, v priebehu niekoľkých mesiacov žena otehotnie a donosí zdravé dieťa. Keď sme už spomenuli telesnú hmotnosť, treba si uvedomiť, že celiatik môže byť aj obézny, aj veľmi vysoký, hoci to býva skôr raritou ako pravidlo. Nadváha a vysoký vzrast celiakiu nevylučuje. Pri celiakii je klinický obraz niekedy veľmi nenápadný, alebo aj žiadny.
Niekedy sú prejavy veľmi pestré, rôzne, neraz aj menlivé, preto toto ochorenie nazývajú aj chameleón. Celiakia je autoimunitné ochorenie.
Táto skupina ochorení nesie so sebou rôzne riziká a tiež je pre ne charakteristické, že sa u jedného jedinca vyskytnú aj dve, alebo viaceré autoimunity. Z tohto dôvodu sa odporúča, aby sa u celiatikov cielene pátralo po autoimunitnej tyreoiditíde (autoimunitnom zápale štítnej žľazy) a opačne. Celiakia sa vyskytuje častejšie ako v bežnej populácii u Diabetes mellitus 1. typu (cukrovky závislej na inzulíne). Ďalším častejším výskytom sú charakteristické systémové choroby spojiva ako je Reumatoidná artritída, Sjógrenov syndróm, Lupus erythematosus a podobne. Pečeň ako dôležitý orgán ľudského tela sa tiež ako prvá môže ohlásiť u pacienta s celiakiou. V bežnej praxi ak má pacient zvýšené hepatálne testy medzi prvé otázky patrí koľko a akého alkoholu denne vypije, ako sa stravuje, či neprechodil žltačku, či nepracuje s látkami poškodzujúcimi pečeň a podobne. Pri inak nevysvetlenom ochorení pečene treba myslieť aj na celiakiu, pretože príčinou poruchy pečene môže byť samotná celiakia. Ak je príčinou poškodenia pečene samotná celiakia, pri dodržiavaní bezlepkovej diéty sa väčšinou funkcia pečene normalizuje. Čo sa ale týka tých ostatných, združených pečeňových ochorení, tam môže dôjsť pri dodržiavaní bezlepkovej diéty ku stabilizácii funkcie pečene a sú kazuisticky známe prípady, keď bola celiakia diagnostikovaná u pacientov už čakajúcich na transplantáciu pečene a po stanovení diagnózy celiakie a zahájení bezlepkovej diéty sa stav pacienta natoľko stabilizoval, že transplantácia nebola potrebná. Ataxia (porucha koordinácie telesných pohybov) môže byť jedinou manifestáciou celiakie. V literatúre toto ochorenie nazývajú aj „ gluténová ataxia“. Je to aj najčastejšia neurologická manifestácia celiakie. Medzi ďalšie neurologické prejavy celiakie patrí tŕpnutie prstov, svalová slabosť, znížená citlivosť. Neliečený celiatik sa môže ocitnúť aj na psychiatrii pre depresiu, ktorá sa vyskytuje až u 73% neliečených celiatikov oproti 7% u liečených celiatikov. V neposlednom rade prvou manifestáciou môže byť herperiformý (herpesu podobný) zápal kože, je to ale známy prejav, ktorý v dnešnej dobe už zriedka ostane prehliadnutý.
Čo môže urobiť laik keď má podozrenie na celiakiu? Najhorším rozhodnutím je vynechať lepok z potravy a tak skúšať či ťažkosti prestanú. Takto by rozhodne nemal začať nikto. Bezdôvodným dodržiavaním bezlepkovej diéty sa stratia všetky diagnostické možnosti u celiakie. Jednak postupne klesnú hodnoty protilátok proti antitransglutamináze, deaminovaným gliadínovým peptidom aj antiemdomyziálne protilátky. Postupne s laboratórnymi zmenami ustupujú aj histologické zmeny v sliznici tenkého čreva. Tak sa môže stať hlavne u celiatikov s nekompletne rozvinutými zmenami. Pacient má potom falošne negatívne krvné aj histologické výsledky a je tak nesprávne vylúčená diagnózy celiakie.
Prečo vlastne v časopise venovanom celiatikom píšeme o záludnostiach pri stanovení diagnózy celiakie? Dôvodov je veľa. Predovšetkým celiakia je geneticky podmienené ochorenie, takže v rodinách celiatikov, hlavne u prvostupňových príbuzných sa vyskytuje častejšie ako v bežnej populácii. Treba preto apelovať na nich aby sa dali vyšetriť aj v prípade, že nemajú žiadne klinické prejavy a považujú sa za zdravých. V prípade nediagnostikovanej celiakie chorobné procesy v jednotlivých orgánových systémov môžu prebiehať celé roky ticho a môžu sa prejaviť až pri pokročilých, nezvratných poškodeniach.
Povinnosťou každého celiatika je šíriť povedomie o celiakii a robiť tak osvetu o ochorení. Čím viac informácií sa bežnej verejnosti dostane, tým viac budú k celiatikom ústretoví a pochopia, že bezlepková diéta nie je u nich rozmar, ale životná nevyhnutnosť. Súčasne sa tak zvýši možnosť zachytenia doteraz nepoznaného ochorenia, zlepší sa tým zdravotný stav novo diagnostikovaného celiatika. Predíde sa aj zbytočnej finančnej záťaži nášho zdravotníctva, nakoľko liečba pokročilého ochorenia je mnohonásobne drahšia ako samotná bezlepková diéta, ktorá stále ostáva ako liekom číslo jedna.
MUDr. Božena Pekárková
predsedkyňa pracovnej skupiny pre celiakiu
pri výbore Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti
