Dnes už vieme, že celiakia sa neprejavuje len hnačkou, resp. väčšina pacientov ani problémy so stolicou nemá. Celiatik nemusí byť podvyživený, naopak môže byť obézny, môže byť vysoký a navonok prekypovať zdravím. A to je to umenie medicíny nájsť chorobu aj u človeka, ktorý je na pohľad zdravý. Naskytuje sa otázka prečo hľadať chorobu, keď sa pacient na nič nesťažuje a vyzerá dobre . Tak ma napadá prirovnanie starých ľudí, ktorí hovoria, že krásne červené jabĺčko môže mať vnútri červíka. Samozrejme, že celiakia nie je žiaden červík, ale autoimunitný proces (ktorým je charakteristická) môže poškodiť nielen črevo, ale aj mnoho iných orgánov v ľudskom tele. Aj keď internet je zahltený informáciami na túto tému, pre medicínskeho laika nie je jednoduché oddeliť zrno od pliev a to hovoríme o tých, ktorí pátrajú po informáciách a zachovávajú si racionalitu rozmýšľania. Horšie je to s tými, ktorí sa chytia náhodne nájdeného článku na uvedenú problematiku a jeho záver považujú za správnu medicínsku informáciu. Toto je problém s ktorým lekári každodenne bojujú a berie im to drahocenný čas, ktorý by mohli zmysluplnejšie venovať pacientovi.

Mimočrevné prejavy celiakie, teda tie záludnejšie sa môžu manifestovať na rôznych orgánoch. Najčastejší prejav je chudokrvnosť (anémia). Ešte aj dnes sa anémia u dievčat pripisuje len menštruácii. Aj v tejto dobe nie je zriedkavé, že do ambulancie príde pacient, alebo pacientka (aj vyššieho veku), ktorá predošlé roky absolvovala opakovane gastroskopiu aj kolonoskopiu v rámci pátrania po príčine krvných strát. U žien sa to vysvetlí menštruáciou, u mužov napr. nesprávnym stravovaním. A celiakia v ich tele roky driemala. Pri osteoporóze v mladom veku, predovšetkým u mužov treba pátrať po celiakii. Mladý človek so zlomeninou po neveľkom úraze by mal absolvovať celotelovú denzitometriu a vyšetrenie krvi na celiakiu. Ak sa diagnóza potvrdí, zavedenie bezlepkovej diéty a potrebnej remineralizačnej liečby môže viesť až k normalizácii hustoty kostí. Diagnóza ochorenia štítnej žľazy nie je u nás zriedkavá a často sa združuje s celiakiou, preto pacienti s autoimunitným zápalom štítnej žľazy majú byť vyšetrení aj na celiakiu. Medzi časté autoimunitné ochorenia patria aj reumatoidné ochorenia, ktoré síce postihujú predovšetkým pohybový aparát, ale bývajú spojené s inou autoimunitou, ktorou je celiakia. Poruchy plodnosti sú vážnym problémom mladých ľudí, ktoré vyžadujú absolvovanie mnohých fyzicky aj psychicky zaťažujúcich vyšetrení. Pritom jednou z príčin porúch plodnosti (neschopnosť otehotnieť, časté potraty, nemožnosť donosenia plodu) môže byť celiakia. Po celiakii treba pátrať u každej cukrovky závislej na inzulíne. Jediným prejavom celiakie môže byť poškodenie pečene, preto ak boli vylúčené najčastejšie príčiny poškodenia pečene, treba pátrať aj po celiakii. Je veľa neurologických prejavov, ktorých príčinou môže byť celiakia. Patrí sem hlavne ataxia, niektoré druhy epilepsie a periférne neuropatie. Prvou manifestáciou celiakie môže byť depresia, ale aj iné psychiatrické prejavy. Dnes našťastie je už informovanosť pediatrov, všeobecných lekárov aj špecialistov v tomto smere veľmi dobrá a neraz práve títo odosielajú pacientov do gastroenterologickej ambulancie. Celiakiu môžu mať aj pacienti, ktorí nepociťujú absolútne žiadne ťažkosti. Do tejto skupiny patria hlavne prvostupňoví príbuzní celiatikov, kde je vyššia pravdepodobnosť na vznik celiakie ako v rodinách, kde sa celiakia doteraz nevyskytovala. Preto po stanovení diagnózy celiakie by mali absolvovať vyšetrenie autoprotilátok v krvi všetci prvostupňoví príbuzní. Pri ich pozitivite potom nasledujú ostatné vyšetrenia, ktoré stanoví lekár. To, že pacient ťažkosti nemá, ešte neznamená, že jeho organizmus je zdravý. Na jednom aj viacerých orgánových systémoch už bežia imunitné reakcie, ktoré vyústia rokmi do konkrétneho ochorenia. Preto aj celiatik bez ťažkostí musí dodržiavať kompletne bezlepkovú diétu.            

Diagnostikovať celiakiu a následne dodržiavať bezlepkovú diétu je veľmi dôležité pre ďalší vývoj zdravotného stavu jedinca. Pri nediagnostikovanej celiakii aj ak pacient veľké ťažkosti nemá, chorobný proces na orgánoch pokračuje niekedy aj so závažnými následkami. V prípade, že je celiakia diagnostikovaná včas, je veľa chorobných zmien reverzibilných, teda návratných a môže nastať aj kompletný ústup orgánového poškodenia. Tak je to napríklad aj vtedy, ak celiatik netoleruje mliečne výrobky a pri diéte nastane regenerácia enterocytov aj s normalizáciou enzýmovej výbavy tenkého čreva, čo vedie ku návratu tolerovania mliečnych výrobkov. Reaktívne poškodenie pečene pri liečenej celiakii sa tiež zvykne upraviť kompletne. Rovnako aj chudokrvnosť a hustota kostí. Všeobecne možno povedať, že čím skôr stanovíme diagnózu celiakie, tým väčšia je nádej na kompletnú úpravu zdravotného stavu. Tento fakt si nemožno zamieňať s predstavou, že sa vylieči aj samotná celiakia, pretože ochorenie je celoživotné, s potrebou celoživotného prísneho dodržiavania bezlepkovej diéty.

Aj keď sme popísali niektoré prejavy celiakie, to neznamená, že kto ich má, má celiakiu. Je to len upozornenie na skutočnosť, že aj v takom prípade treba na celiakiu myslieť.

Tak ako pri iných chorobách aj v tomto prípade je ešte dôležitejšie, aby bol náš predpoklad celiakie overený objektívnymi vyšetreniami. Medzi ne v prvom prípade patrí vyšetrenie protilátok proti tkanivovej transglutamináze a proti endomýziu so súčasným vyšetrením hladiny celkového IgA. Pri negatívnom výsledku je celiakia málo pravdepodobná a lekár určí, či treba pokračovať ďalšími vyšetreniami. Treba zdôrazniť a podčiarknuť, že je nutné konzumovať stravu s obsahom lepku (a rozhodne nie bezlepkovú) do realizácie potrebných vyšetrení na celiakiu. Vysadenie lepku veľmi skresľuje a mení výsledky a môže viesť ku chybným záverom a nesprávnemu vylúčeniu celiakie. Orientovať sa tým, že po vynechaní múky zo stravovania pociťujeme úľavu je veľmi zavádzajúce, pretože aj iné komponenty obilnín ako samotný lepok môžu niektorým spôsobovať tráviace ťažkosti.

Všetko vymenované bolo už veľakrát povedané, napísané aj zdôraznené. Napriek tomu stále platí nielen na Slovensku, ale aj vo svete, že deväť z desiatich celiatikov zostáva nediagnostikovaných. Ak prečítanie tohto článku pomohlo k stanoveniu diagnózy čo i len u jedného celiatika, splnil svoj účel.

MUDr. Božena Pekárková