Dnes si veľmi vážim svojho tela a obdivujem ho za všetko, čo so mnou prežilo. Je to nerozlučný parťák, o ktorom viem, že ma nezradí. Dáva mi možnosť užívať si každý deň detskú radosť pri chôdzi rosou, pohľade na nočnú oblohu plnú hviezd, počúvaní spevu vtákov. Mám dosť energie na bláznivé kreatívne nápady, vymýšľanie chutných receptov, štúdium prastarých herbárov, výrobu domácej kozmetiky alebo šitie odevov. Konečne naozaj žijem svoj život naplno.
Ale v posledných 8 rokoch to bolo inak
Keď som sa pred 3 roky pripravovala na magisterské štátnice z molekulárnej a bunkovej biológie, v mojom akosi cudzom tele mi vôbec nebolo dobre. Bola som vyčerpaná. Mala som o 12 kíl viac ako dnes. Kilá, ktorá som nenápadne nabrala v priebehu štúdia vysokej školy a nedarilo sa mi ich zbaviť ani pohybom, ani zmenou jedálnička s výživovú poradkyňou.
Mala som zastreté a spomalené myslenie. Často som si pripadala, že za mňa rozhoduje automat a ja celú situáciu len zdiali pozorujem, bez toho aby som bola schopná zasiahnuť. Ráno som sa prebúdzala s tepavou bolesťou v hlave, ktorá ma prenasledovala takmer každý deň. Ružové pilulky v kabelke boli mojimi nerozlučnými kamarátkami.
Lekári si nevedeli rady
Boleli ma kolená, ale lekárom sa nedarilo zistiť prečo. V krku som mala takmer celoročne alergický knedlík, hoci mi neboli zistené žiadne zásadné alergie. Po bodnutí bežným hmyzom som mala rozsiahle opuchy, ktoré nechceli zmiznúť. Trápili ma vleklé gynekologické problémy, na ktoré nič nezaberalo. Niekoľkokrát do roka som trpela úporným zápalom močových ciest alebo obličiek, ale laboratórne potvrdenie prítomnosti nežiaducich baktérií sa nedarilo.
Mojou pravidelnú spoločníčkou bola migréna, obzvlášť rada ma navštevovala v zime pri prechodoch z tepla do zimy a naopak. O žalúdku na vode, bolestiach brucha a zažívacích problémoch by som mohla napísať obsiahlu knihu. Hnačka, zápcha alebo aspoň kŕče ma niekoľko rokov sprevádzali na každom kroku. Pripadala som si ako hypochonder, ktorý len neustále obťažuje lekára. Hoci to nebolo jednoduché, pokúšala som sa aj cez všetky zdravotné ťažkosti starostlivo študovať a po promócii som nakoniec nastúpila na štvorročný doktorát v odbore botanika.
Zmenil sa mi pohľad na vec
V septembri roku 2013 som odišla na trojmesačnú stáž španielskej Córdoby skúmať kríženca tvrdej pšenice a planej trávy, ktorá sa v tejto oblasti vyskytuje. Mamičke nedlho na to vygradovali dlhoročné tráviace ťažkosti. Pri predchádzajúcom pokuse o došetrenie jej zdravotného stavu, absolvovala už na jar niekoľko nepríjemných vyšetrení na gastroenterológii. Nakoniec po nich dostala žiadanku na psychiatrii s tým, že jej dráždivé hrubé črevo je spôsobený prílišnou precitlivenosťou.
Keď ale frekvencia jej hnačiek vzrástla z ranných štyroch až piatich na asi 40 až 50 v priebehu celého dňa, bol nakoniec aj potom doktor na gastro donútený prehodnotiť situáciu. S diagnostikou mal ale trochu problém a stále nebolo jasné, čo mamičke vlastne je. Nakoniec si na moje odporúčanie sama vyradila z jedálnička lepok, čo jej veľmi pomohlo. Po opätovnom zaradení lepku do stravy bola oficiálne potvrdená roky neliečená celiakia a diagnostikovaná tiež Histamínová intolerancia.
Po nociach som pátrala v zahraničnej literatúre a v informáciách od amerických lekárov a nutričných terapeutov. Mame bolo vtedy zle po všetkom okrem čerstvo uvarenej ryže s kúskom masla a situácia vyzerala dosť bezvýchodisková. Netušila som, z čoho bude jej telo brať nevyhnutné vitamíny a minerály.
Pokusný králik
V Španielsku som niekoľkokrát zažila jednodňové alebo dvojdňové stavy, o ktorých som si myslela, že ide o ťažkú opicu. Zvláštne ale bolo, že nikdy som predtým nepila žiaden alkohol. Preskúmala som teda znovu pôsobenie histamínu na telo a dospela k názoru, že to bude súvisieť so stravou a chronickým zápalom.
Po návrate do ČR som podstúpila veľa odberov a pre svoju imunologičku, endokrinologičku a obvodnú lekárku som sa stala pokusným králikom. Z prvých testov vyšlo, že v tele mám slušne rozbehnutý autoimunitný zápal a než dorazili upresňujúce výsledky, boli všetky moje lekárky presvedčené, že to bude súvisieť s celiakiou. Ukázalo sa ale, že mám raketovo stúpajúce hodnoty protilátok proti štítnej žľaze.
Prežijem bez lepku?
Jedného februárového večera ma priateľ presvedčil, že nasledujúce ráno začneme pokus s vysadením lepku. Mala som veľa obáv, čo vlastne budem jesť, či to nebude veľmi drahé a či to vôbec zvládnem. Pokus sme vedecky naplánovali na 6 týždňov, počas ktorých som objavila množstvo prirodzene bezlepkových a protizápalových potravín.
Aké bolo moje prekvapenie, keď som si potom uvedomila, že som sa zbavila migrén, boľavých kolien, alergickej knedle v krku a vracajúcich sa zápalov močových ciest. Celú dobu som vlastne trpela chronickým zápalom. Keď som potom telu vytvorila podmienky, aby mohlo obnoviť vlastné liečebné procesy, samo sa „zázračne“ uzdravilo.
Rozhodla som sa preto zamerať svoju pozornosť na uzdravujúcu výživu. Svoj osobný príbeh o tom, prečo je dobré vyhnúť sa lepku, aj keď nemáte celiakiu som opísala v e-booku zadarmo „Prečo som skoncovala s lepkom“. Príbeh som navyše doplnila o naše rodinné trable s diagnostikou, prejavy intolerancie lepku aj všeobecné odporúčania, čo jesť, keď sa rozhodnete s lepkom prestať.
Aby som vám zjednodušila začiatky nového života bez lepku, chystám pre vás Praktickú príručku pre prvé 4 týždne bez lepku. V nej vám poskytnem veľa praktických informácií o tom, ako začať, keď si od lekára domov prinesiete diagnózu celiakia. Dozviete sa, čo je potrebné urobiť na začiatku. Prevediem vás nakupovaním a pridám tipy, kde to zháňame my. Vysvetlíme si, ako sa vyznať v alergénoch alebo ako čítať obaly potravín. A k tomu vám pridám veľa osvedčených, chutných a rýchlych receptov.
Verím, že kvalitná strava pomôže aj vám k uzdraveniu a skvelému pocitu vo vlastnom tele.
http://annakrivankova.cz/muj-pribeh/
