Prinášame Vám príbeh, ktorý napísala Sára Sarvašová.
Bezlepkovú a bezlaktózovú “diétu” som začala držať v januári 2014. Skúšala som to už skôr, no nikdy som to nedodržala stopercentne. V tomto príspevku prinášam môj príbeh o tom ako som sa dostala k bezlepkovej a bezlaktózovej strave, o tom akým trápením som si prešla a dúfam, že mnohí z vás pochopia, že bezlepkovo a bezlaktózovo nemusia nutne jesť len alergici, celiatici a ľudia s intoleranciou.
Začiatok zúfalstva
19. júna 2013 mi prvý krát prišlo zle keď som sa vybrala do Prahy na koncert. Večer v hoteli mi začalo byť zle. Mala som pocit na hnačku, bolo mi na zvracanie, bolo mi hrozne teplo a triaslo ma. Neskoro v noci som zaspala, no ďalší deň mi bolo ešte omnoho horšie a na koncert som sa ani nedostala. Skúšala som všetko, banány, sýtenú minerálku, šumivé magnézium, tabletky proti zvracaniu. Po ďalšej noci v hoteli a premeškanom koncerte som sa zobudila a cítila sa celkom fajn. Dokonca som sa najedla a odišla domov na Slovensko. Keď som si myslela, že je všetko v poriadku, znovu mi začalo byť zle a skončila som na infúzii.
Nechcela som ostať v nemocnici lebo sme mali kúpenú dovolenku a myslela som si, že som len málo pila a teplo mi len pridalo. V deň odchodu na dovolenku som vypila tri litre, zvládla sa sama zbaliť a odísť na letisko. Na letisku mi znovu prišlo zle a na dovolenku som neodletela. Takto začal môj bludný kruh zúfalstva.
Psychiatria nie je riešenie
Hneď som absolvovala všetky možné vyšetrenia, no samozrejme všetky boli v poriadku. Doktorom dochádzala fantázia a tak ma poslali k psychiatrovi. Detská psychiatrička, ktorá si mimo iného za vyšetrenie vypýtala 70 eur, zhodnotila, že mám stredne ťažkú depresiu a panickú poruchu. Nasadila mi tabletky na tvorbu serotonínu a Neurol – silný ultmovák. Nechcela som ich brať, no hocikedy mi prišlo zle a tak som sa rozhodla, že s “liečbou” začnem. Jedny tabletky mali silné vedľajšie účinky a keď som ich chcela potlačiť ďalšími tabletkami, odpadla som spať často aj na 14 hodín. Keď som sa psychiatričke sťažovala, že mi je po tabletkách ešte horšie ako mi bolo dovtedy, kázala mi zvýšiť dávky. To už ale zakročila moja mama a to svinstvo som zo dňa na deň vysadila. No ani tak mi neprestalo byť zle.
Prestala som jesť
Leto prešlo, nastúpila som na vysokú školu a mne stále bývalo zle. Skúšala som rôzne diéty, rôznych liečiteľov, výživové doplnky. Nič. Niekedy mi prišlo zle cez deň, niekedy len večer. Jediný svetlý bod bol, že mám jedného anjela strážneho v Mníchove a to homeopatičku, ktorá bola na telefóne k dispozícií vo dne v noci. Vždy, keď som cítila, že mám hrču v krku alebo mi začína byť na zvracanie alebo akýkoľvek iný príznak, volali sme do Mníchova a hľadali, ktoré guličky sú najvhodnejšie. No jeden septembrový večer ma začalo z ničoho nič triasť tak, že som vyliala pohár, ktorý som držala v ruke, nohy, ktoré nadskakovali po posteli som nevedela ovládať, zuby som mala zaťaté a plakala som lebo som nevedela prečo sa to deje. Dala som si Neurol – jeden, druhý až mi zavolal pohotovosť. Pichli mi magnézium na uvoľnenie svalstva a dali mi tabletky na ukľudnenie. No nič mi nepovedali. Netušia z čoho to môže byť, všetko mám v poriadku, mala by som skúsiť psychiatria. Postupne mi bolo zle stále častejšie a stále intenzívnejšie. Začala som rapídne chudnúť, vypadávali mi vlasy, nechty sa mi lámali, hneď som bola vyčerpaná. Bola som nepoužiteľná. Svoje 18-te narodeniny som ani neoslávila – lebo som nevládala byť medzi ľuďmi. Prišli Vianoce – schudla som 11 kíl, bola som silne podvýživená (178 cm – 49 kg) a prestala som jesť úplne. Už mi bolo zle po čomkoľvek. Z Vianočnej večere som zjedla dve lyžice kapustnice a nič viac. Celé sviatky ani jeden koláč, ani trochu zemiakového šalátu. Už mi nevolali pohotovosť keď ma triaslo. Dala som si Neurol a vedela som, že to nebude trvať dlhšie ako 3 hodiny a nakoniec snáď zaspím.
Posledný pokus
Po 8 mesiacoch trápenia som si myslela, že to už nikdy neprejde. Že sa s tým budem musieť naučiť žiť. Moja mama nestrácala nádej a stále za mnou prišla s tým, že teraz si je už naozaj istá aká je to diagnóza, a že už len toto vyšetrenie a bude dobre. Nikdy nebolo. Už som nechcela ísť na žiadne vyšetrenie lebo to stálo nehorázne peniaze a nikdy mi nebolo lepšie. Nakoniec ma však nahovorila na vyšetrenie u pani Varinskej v Martine. Išla som tam len kvôli nej a bola som si istá, že sú to len ďalšie vyhodené peniaze a zbytočná cesta.
Vykúpenie
Pani Varinská je okrem iného vyštudovaná veterinárka, no už niekoľko rokov sa zaoberá parazitmi u ľudí. Vyšetrila ma a povedala mi, že mám niekoľko parazitov. Pásomnice, škrkavky a mnoho iných už len na počutie strašných príšer. Poradila mi brať rôzne tabletky a prípravky. Celá “kúra” stála okolo 150 eur a ja som povedala, že nechcem ďalšie preparáty za ďalšie peniaze, ktoré mi aj tak nepomôžu. Mama však povedala, že toto bude posledný pokus, posledné tabletky. Začala som teda brať rôzne prípravky. Začala som držať bezlepkovú a kompletne bezmliečnu diétu. Keď som brala tabletky proti pásomnici vylúčila som úplne sladké a jedlá potraviny, na podporu ich vykynoženia. Po týchto prípravkoch som sa nie vždy cítila práve najlepšie no povedala som si, že som ochotná to vydržať lebo to možno bude fungovať. A ono to naozaj fungovať začalo. Po mesiaci som bola takmer celkom fit. Začala som jesť, prestalo mi bývať takmer celkom zle. Pribrala som 4 kilá a opäť som mala energiu. Bola som neskutočne šťastná a vďačná.
Nový život
Prešiel polrok odkedy mi prestalo byť zle a zbavila som sa toho najväčšieho zla. Bolo to nesmierne ťažké no naučila som sa zdravšie a kreatívnejšie jesť. Stále dodržiavam bezlepkovú diétu, postupne som pridala mliečne výrobky bez laktózy. Naučila som sa variť a vážiť si to, že som zdravá lebo som pochopila, že zdravie je fakt to najdôležitejšie a najcennejšie čo my ľudia máme.
Len pre doplnenie, s trávením mám ešte stále starosti, preto si musím dávať neskutočný pozor na to čo, kedy a koľko zjem. Moje stavy sú, zdá sa, zažehnané, no napriek tomu sa z času na čas cítim divne, tie pocity sa veľmi ťažko opisujú, alebo nie vo svojej koži a preto sme chceli doplniť kompletne všetky vyšetrenia. Okrem parazitov sme čerstvo zistili, že trpím hyperventilačnou tetániou, a teda mám zvýšenú dráždivosť nervového systému. Pozitívne je, že na tetániu sa neumiera a nie je to choroba. Je to len veľmi nepríjemné. O tetánií ešte budem písať aj medzi zaujímavosťami.
http://www.ssfood.sk/moj-pribeh/
