MUDr. Eva Smíšková, internista a všeobecný lekár pre dospelých – Poliklinika Mlynská dolina, Bratislava
Ste interná lekárka s vyše 35 ročnou praxou, v súčasnosti sa venujete primárne dietológii. Ak nechceme opakovať fakty, ktoré celiatici s veľkou pravdepodobnosťou poznajú, aké informácie o celiakii sú podľa vás stále veľmi relevantné a súčasne málo známe alebo nesprávne interpretované?
V prvom rade sa na celiakiu pozeráme ako na istý druh prekliatia, ktorý nás oberá o pestrosť jedálnička. Povedala by som že celiakia nie je chorobná reakcia na normálnu súčasť potravín ale skôr že je to normálna, zdravá reakcia tela na vysokorizikovú a potenciálne zdravie ohrozujúcu látku.
Myslíte konkrétne lepok?
Čím skôr si uvedomíme širšie súvislosti, ktoré sú spojené s vysokou konzumáciou novodobých a nutrične chudobných potravín, tým efektívnejší budeme v prevencii aj liečbe širokej škály chronických civilizačných ochorení. Jednou takou súvislosťou je fakt, že aj keď je glutén priamo zodpovedný za autoimunitnú reakciu pri celiakii, obilniny ako také obsahujú celú škálu biochemicky príbuzných látok, všeobecne nazývané lektíny. Úloha vačšiny rastlinných lektínov spočíva v ochrane rastlín pred ich predátormi. Zároveň je snahou pestovateľou obsah lektínov zvyšovať, šľachtením a genetickou modifikáciou.
Lektíny, ktoré sú termostabilné a odolné voči tráviacim enzýmom, sa viažu na povrch tráviaceho traktu, spôsobujú zvýšenú priepustnosť tenkého čreva, majú antinutričné účinky a sú zodpovedné za mnohé alergické, auto imunitné a iné nežiaduce reakcie organizmu.
V súčasnosti je najviac preskúmaný lektín WGA (wheat germ aglutinin), ktorý sa vďaka (nielen) genetickej modifikácii a mo-dernému spôsobu výroby potravín stále vo väčšej miere nachádza nielen v pšeničných a iných obilninových produktoch, ale aj vo väčšine bezgluténových a dokonca aj necereálnych rastlinných potravinách.
Ďalšou významnou súvislosťou sú najnovšie poznatky z nutrigenetiky. Stretla som sa s výsledkami prieskumov, ktoré naznačujú v našej populácii vysoký, až 30 percentný výskyt tých genetických polymorfizmov, ktoré znamenajú vrodenú predispozíciu na vznik celiakie. Či sa však gén stane aktívnym, záleží primárne od epigenetických faktorov, v tomto prípade najmä od zloženia jedálnička.
Ako by teda celiatik mal vnímať svoj jedálny lístok?
V prvom rade ako obrovskú príležitosť jesť potraviny s vysokou nutričnou hodnotou. Každá potravina má totiž niečo ako svoje nutričné skóre. Toto skóre je definované: kvalitou, obsahom a pomerom makroživín, obsahom mikroživín a čo je veľmi dôležité – obsahom tzv. antinutrientov. Antinutrienty sú látky, ktoré znižujú vstrebateľnosť živín, sťažujú trávenie a / alebo zvyšujú priepustnosť tenkého čreva a podporujú tak vznik autoimunitných a zápalových reakcií organizmu.
Stretávam sa často s tým, že ľudia, ktorým diagnostikovali celiakiu sa začnú upriamovať na „náhrady“. Náhrady chleba, náhradu keksíkov, náhradu cestovín a podobne. Je nesmierne dôležité si uvedomiť, že absolútna väčšina týchto náhradných potravín má z nutričného hľadiska prinajmenšom veľmi problematické zloženie. Väčšinou je však priamo nevhodná, či už pre celiatikov, alebo celkovo pre ľudí s tráviacimi ťažkosťami. Tieto náhradné potraviny obsahujú zväčša vysoké množstvá rastlinných bielkovín (ktoré sú zdrojmi lektínov a ďalších antinutrientov), sú primárne vysokosacharidové (čiže podporujú kolísanie hladín krvného cukru) a keďže za ich výrobou je často komplikovaný potravinársky proces, aby tieto potraviny vôbec nejako vyzerali a chutili, nezriedka sú plné ďalších neželaných látok, aditív, konzervantov, farbív a dochucovadiel. Obrovská negatívna pozornosť, ktorú si za ostatné desaťročie získal glutén, a s tým súvisiace až hysterické vyhýbanie sa lepku, robí ľuďom v podstate medvediu službu.
Na aké potraviny by sme sa teda mali zamerať?
Zo zdravotného aj chuťového hľadiska, ďaleko optimálnejšie ako loviť vo vodách rôznych náhrad, je spoľahnúť sa na tzv. prirodzené potraviny, z rastlinných je to hlavne zelenina, ovocie, orechy, vybrané oleje (kokosový a olivový) a zo živočíšnych všetky druhy a typy mäsa (vrátane mastnejších druhov), vajíčka, vybrané mliečne produkty (ideálne z ovčieho mlieka a fermentované). Takto zložený jedálny lístok má obrovské spektrum zdravotných benefitov. Nevedie k prejedaniu (keďže nespôsobuje veľké výkyvy glykémie), je nutrične extrémne bohatý – kvalita bielkovín je neporovnateľne vyššia v živočíšnych ako v rastlinných zdrojoch, a vďaka vysokému obsahu zeleniny a ovocia je takýto jedálniček bohatý na vitamíny, minerály a antioxidanty.
Výskyt celiakie sa podľa štatistík zvyšuje. Potvrdzuje to aj vaša lekárska prax?
Je možné, že štatistiky sú ovplyvnené aj lepšou a presnejšou diagnostikou. Na druhej strane jednoznačne pribúda pacientov s tráviacimi ťažkosťami a dalšími zdravotnými komplikáciami, ktoré súvisia priamo aj nepriamo s výživou. Prichádzajú ľudia s chronicky bolestivým trávením, kŕčmi, hnačkami, zápchami, nafukovaním… s ekzémami, alergiami. Ako doplnkovú metódu diagnostiky používame aj testy potravinových intolerancií.
U nadpolovičnej väčšiny pacientov testy preukážu istý stupeň intolerancie na obilniny. Čo je však ešte oveľa dôležitejšie – u všetkých pacientov prichádza pri úprave stravy k dlhodobému a merateľnému zlepšeniu zdravotného stavu. Úpravu stravy riešime individuálne, základom je však vylúčenie novodobých „junk food“ a rôznych spracovaných potravín (keksy, sladkosti, polotovary a podobne), ďalej náhrada obilninových a sacharidových príloh zeleninou. Tento metodický prístup sa nám veľmi dobre osvedčil aj u celiatikov. Navyše, pri zmene stravy sa menia aj chute. Takmer všetci naši pacienti popisujú, že prirodzená strava im po čase chutí oveľa viac a chuť na sladkosti a pečivo doslova mizne.
