Jednou z chorôb, ku ktorej sa jednoznačne viaže pšenica, je celiakia. Chorým na celiakiu nariadia odstrániť zo svojej stravy všetky pšeničné produkty, aby sa neprejavili nepríjemné komplikácie ich choroby. Ako sa môžeme z ich skúseností poučiť o účinkoch odstránenia pšenice zo stravy? Fakt je, že nevyužité poklady významných lekcií chudnutia sa dajú zozbierať z klinických štúdií ľudí s celiakiou, ktorí odstránili potraviny s obsahom pšeničného lepku.
Celiakia sa často prejavuje neobvyklým spôsobom (napríklad únavou alebo migrénami bez tráviacich symptómov) a lekári ju často nevedia dostatočne dobre zhodnotiť, čo má za dôsledok posun od začiatku symptómov po diagnostikovanie v priemere až o jedenásť rokov. Celiatici sa preto môžu v čase diagnostikovania dostať do stavu vážnej podvýživy. Toto platí najmä pre deti s celiakiou, ktoré majú na svoj vek často podváhu a zaostávajú vo vývoji.
Niektorí celiatici sú skutočne vyziabnutí, skôr ako sa odhalí príčina ich choroby. Na štúdiu Kolumbijskej univerzity z roku 2010 na 369 ľuďoch s celiakiou sa prihlásilo 64 účastníkov (17,3 percenta) s neskutočným body mass indexom 18,5 alebo menej. (BMI v hodnote 18,5 znamenalo, že žena s výškou 162 centimetrov má 47 kilogramov a 180 – centimetrový muž má necelých 60 kilogramov.) Roky zlej výživy a vstrebávania kalórií, zhoršené častými hnačkami, spôsobia, že mnohí celiatici majú podváhu, sú podvyživení a bojujú, aby si svoju hmotnosť aspoň udržali.
Eliminácia pšeničného lepku odstráni agresívneho činiteľa, ktorý ničí črevnú výstelku. Keď sa sliznica čreva zregeneruje, vitamíny, minerály a kalórie sa začnú lepšie vstrebávať a v dôsledku lepšej výživy začne hmotnosť stúpať. Takéto štúdie dokumentujú pribratie na váhe pri odstránení pšenice zo stravy podvyživených celiatikov s nedostatočnou hmotnosťou.
Z tohto dôvodu sa celiakia tradične vníma ako pliaga detí a vyziabnutých dospelých. Avšak odborníci na celiakiu pozorujú, že za posledných tridsať až štyridsať rokov majú novo diagnostikovaní pacienti s celiakiou stále častejšie nadváhu alebo sú dokonca obézni. Pri jednej nedávnej desaťročnej štúdii novo diagnostikovaných celiatikov sa zistilo, že 39 percent pacientov začínalo s nadváhou (BMI 25 až 29.9) a 13 percent zúčastnených bolo na začiatku dokonca obéznych (BMI vyššie ako 30). Z toho vyplýva, že viac ako polovica ľudí, ktorým sa v súčasnosti diagnostikuje celiakia, má nadváhu alebo sú obézni.
Ak sa zameriame iba na ľudí s nadváhou, ktorí neboli v čase stanovenia diagnózy závažne podvyživení, celiatici v skutočnosti podstatne schudnú práve vtedy, keď eliminujú pšeničný lepok. Štúdia vedená na klinike Mayo na Iowskej univerzite sledovala 215 celiatikov, ktorí vysadili pšeničný lepok a zistilo sa, že obézni pacienti schudli počas prvých šiestich mesiacov vyše 12 kilogramov. V spomínanej štúdii na Kolumbijskej univerzite skresalo v priebehu jedného roka vypustenie pšenice z jedálneho lístka výskyt obezity na polovicu, pričom vyše 50 percent účastníkov so začiatočným BMI v škále nadváhy 25 až 29,9 schudlo v priemere 11,5 kg. Vedúci gastroenterológ tejto štúdie a profesor klinickej medicíny na Kolumbijskej univerzite doktor Peter Green sa zamýšľal nad tým, že pri bezlepkovej diéte „nie je jasné, či zníženie kalórií alebo nejaký iný stravovací faktor“ spôsobil stratu hmotnosti. Nie je jasné, že za značnú stratu na váhe môže eliminácia pšenice?
Podobné výsledky spozorovali aj u detí. Malí celiatici, ktorí vypustili zo stravy pšeničný lepok, nabrali svalovú hmotu a začali normálne rásť, no mali aj menšiu tukovú vrstvu v porovnaní s deťmi bez celiakie. (Sledovanie zmien hmotnosti u detí je komplikované, keďže stále rastú.) Ďalšia štúdia preukázala, že BMI päťdesiatich percent obéznych detí s celiakiou sa po eliminovaní pšeničného lepku priblížil k normálu. Je to neuveriteľné predovšetkým preto, že okrem odstránenia lepku nie je diéta celiatikov nijako inak obmedzovaná. Nešlo o účelové programy na chudnutie, iba o vypustenie pšenice a lepku zo stravy. Nepočítali sa kalórie, nekontrolovala sa veľkosť porcií, cvičenie ani žiadne iné spôsoby chudnutia… len nejedli pšenicu. Títo ľudia nemali predpísaný obsah sacharidov alebo tuku, iba odstránenie pšeničného lepku. To znamená, že niektorí pacienti začnú jesť „bezlepkové“ potraviny, ako chlieb, koláčiky a keksíky, ktoré majú za dôsledok niekedy až dramatické pribratie na váhe. Hoci vedci, ktorí viedli tieto štúdie, podozrievali „iné faktory“, nikdy nezohľadnili možnosť, že chudnutie je dôsledkom odstránenia potraviny, ktorá spôsobuje prehnané priberanie – t. j. pšenice.
Zaujímavé je, že keď títo pacienti začnú s bezlepkovou diétou, podstatne sa im zníži kalorický príjem v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa nestravujú bezlepkovo, hoci nie sú obmedzovaní v konzumácii ostatných potravín. Nameraný denný príjem kalórií je pri bezlepkovej diéte o 14 percent nižší. Ďalšia štúdia zistila, že ktorí prísne dodržiavajú bezlepkovú diétu, skonzumovali o 418 kalórií za deň menej, ako celiatici, ktorí sú nepoctiví a pšeničný lepok celkom nevypustia. Pre niekoho s denným príjmom 2 500 kalórií by to predstavovalo 16,7 percentné zníženie príjmu. Hádajte, čo to spraví s hmotnosťou?
Vedci v prvej štúdii označili diétu, ktorú dodržiavali zúčastnení celiatici, ako „nevyváženú“, pretože bezlepková strava neobsahovala cestoviny, chlieb alebo pizzu, ale obsahovala „nesprávne prírodné potraviny“ (áno, presne toto povedali) ako mäso, vajcia a syr – to sú typické predsudky konvenčnej nutričnej dogmy. Inými slovami, dokázali, že bezpšeničná diéta znižuje apetít a vyžaduje si náhradu kalórií skutočnými potravinami bez toho, aby sa o to snažili a aj bez toho, aby si uvedomili, že sa im to podarilo. Napríklad nedávna dôkladná štúdia celiakie, ktorú spísali dvaja vysoko uznávaní odborníci na celiakiu, vôbec nespomína chudnutie po eliminovaní pšenice. Pritom je to obsiahnuté priamo v ich údajoch, je to nad slnko jasnejšie: zbavte sa pšenice, zbavíte sa kíl. Vedci zvyknú takisto označovať chudnutie, ktoré je výsledkom bezpšeničnej, bezlepkovej stravy, za chudnutie v dôsledku nedostatku pestrosti stravovania po eliminovaní pšenice, hoci v skutočnosti pacienti vylúčili len pšenicu. (Ako uvidíte neskôr, pestro sa môžete stravovať, aj keď vylúčite zo svojej stravy pšenicu a aj pri zachovaní bezpšeničného životného štýlu existuje množstvo skvelého jedla.)
Môže ísť o nedostatok exorfínov, zníženie inzulínovo-glukózového cyklu, ktorý spúšťa hlad, alebo nejaký iný faktor, ale eliminovanie pšenice znižuje celkový denný príjem kalórií o 350 až 400 — bez toho, aby ste ďalej obmedzovali kalórie, tuky, sacharidy alebo veľkosť porcií. Žiadne menšie taniere, dlhšie prežúvanie alebo častejší príjem menších jedál. Z vášho stola len zmizne pšenica.
Nie je dôvod veriť, že chudnutie po odstránení pšenice zo stravy sa týka iba celiatikov. Platí to pre ľudí, ktorí citlivo reagujú na lepok, aj pre ľudí, ktorí naň nie sú citliví.
Takže ak odstránime pšenicu zo stravy ľudí, ktorí nemajú celiakiu (ako som to videl u tisícok pacientov), uvidíme ten istý fenomén: dramatické a okamžité schudnutie – to isté, čoho sme svedkom u obéznej celiatickej populácie.
ZBAVTE SA TOHO PŠENIČNÉHO BRUCHA!
Vyše štyri kilogramy za štrnásť dní. Ja viem, znie to ako ďalšia televízna reklama, najnovší trik „na zaručene rýchle schudnutie“. Ale videl som to znovu a znovu: Odstráňte pšenicu z vášho jedálneho lístka vo všetkých jej nespočetných formách a kilogramy sa roztopia, často až rýchlosťou pol kila za deň. Nie sú nutné žiadne triky, žiadne predpísané jedlá, žiadne špeciálne prípravky, žiadne nápoje „nahrádzajúce jedlo“ alebo „očistné“ režimy.
Samozrejme chudnutie takouto rýchlosťou je možné udržiavať iba do určitej doby, inak by sa z vás stala iba hromada prachu. Ale počiatočné tempo chudnutia môže byť šokujúce, chudnete, akoby ste hladovali. Tento fenomén považujem za fascinujúci: prečo spôsobuje vypustenie pšenice zo stravy rovnako rýchlu stratu na váhe ako hladovanie? Predpokladám, že tieto výsledky sa dajú odôvodniť kombináciou zastavenia cyklu glukóza-inzulín-ukladanie tuku a prirodzeného zníženia príjmu kalórií. Ale vo svojej ordinácii som videl, ako sa to deje opakovane.
Vylúčenie pšenice je často súčasťou nízkosacharidových diét. Klinické štúdie, ktoré dokazujú účinnosť chudnutia pri nízkosacharidových diétach, sa hromadia. Zistil som, že úspech nízkosacharidových diét pramení z väčšej časti z odstránenia pšenice zo stravy. Ak chcete znížiť príjem sacharidov, nutne musíte znížiť príjem pšenice. Keďže pšenica dominuje strave všetkých súčasných dospelých, odstránenie pšenice odstráni najväčší zdroj problémov. (Tak isto som bol svedkom toho, ako
nízkosacharidové diéty zlyhávajú, ak jediným ostávajúcim zdrojom sacharidov sú produkty obsahujúce pšenicu.) Cukor a iné sacharidy sa, samozrejme, tak isto počítajú. Inými slovami, ak eliminujete pšenicu, ale každý deň pijete sladené nápoje a jete čokoládové tyčinky a kukuričné čipsy, negujete väčšinu straty hmotnosti spôsobenej eliminovaním pšenice. Ale väčšina rozumných dospelých už vie, že ak chcú schudnúť, musia sa vyhýbať sladeným nápojom a zmrzline. Lenže pšenicu ako zdroj problémov bežná intuícia akosi obchádza.
Vypustenie pšenice je nesmierne podceňovaná stratégia pre rýchle a zásadné chudnutie, najmä čo sa týka útrobného tuku. Efekt miznutia pšeničného brucha som pozoroval už niekoľko tisíc ráz: ak nejete pšenicu, váha klesá rýchlo, bez námahy, často schudnete až dvadsať, tridsať, päťdesiat alebo viac kilogramov za rok, podľa toho, s akým stupňom nadbytočnej váhy sa začína. Iba medzi poslednými tridsiatimi pacientmi mojej kliniky, ktorí vylúčili pšenicu, bola priemerná strata hmotnosti 12,1 kg za niečo vyše päť a pol mesiaca.
Je úžasné, že odstránenie tejto potraviny, ktorá spúšťa apetít a návykové správanie, vytvorí celkom nový vzťah k jedlu: jete preto, lebo máte potrebu doplniť svoje fyziologické potreby energie, nie preto, lebo nejaká zvláštna potravina stlačí vaše „spúšťače“ apetítu, čím sa apetít zvyšuje a máte potrebu jesť viac a viac. Zistíte, že na poludnie vás sotva zaujíma obed, nedbanlivo prejdete okolo pekárenského pultu v potravinách, bez mihnutia oka odmietnete šišky cez prestávku v práci. Odstrihnete sa od beznádejnej túžby zjesť viac a viac a viac, ktorú poháňala pšenica.
Dokonale to dáva zmysel: Ak nejete potraviny, ktoré spúšťajú prehnané reakcie cukru a inzulínu v krvi, vyhnete sa cyklusu hladu a krátkodobej sýtosti, vypustíte zo svojej stravy zdroj návykových exorfínov, uspokojíte sa s menším množstvom. Nadbytočná váha sa stratí a vrátite sa naspäť k fyziologicky primeranej hmotnosti. Prídete o svojrázne a nevzhľadné koleso okolo svojho pása: pošlete svojmu pšeničnému bruchu bozk na rozlúčku.
47 kíl dolu… ďalších 9 pred nami
keď som prvý raz stretol Gena, vyzeral ako mnohí pacienti pred ním: bol bledý, unavený, takmer nevnímal. Mal 178 cm a 146 kg. K tejto váhe neodmysliteľne patrilo značné pšeničné brucho pretekajúce cez opasok. Geno za mnou prišiel na konzultáciu o programe prevencie srdcovo-cievnych chorôb. Zľakol sa totiž abnormálnych výsledkov vyšetrenia srdca, ktoré boli indikátorom koronárneho aterosklerotického plátu a potenciálneho rizika infarktu.
Neprekvapilo ma, že Génov široký pás sprevádzalo množstvo abnormálnych metabolických meraní vrátane vysokej hladiny cukru v krvi, zasahujúcej do škály definovanej ako cukrovka, vysokých triglyceridov, nízkeho HDL cholesterolu a niekoľkých iných, z ktorých všetky prispievali ku koronárnemu plátu a riziku srdcových chorôb. Napriek jeho zdanlivej ľahostajnosti sa mi nejakým spôsobom podarilo získať si jeho pozornosť. Zrejme pomohlo, keď som požiadal o pomoc hlavnú kuchárku a vedúcu nákupu potravín – Genovu manželku. Najprv ho prekvapilo, že by sa mal vyvarovať všetkých „zdravých celozrných produktov“ vrátane jeho milovaných cestovín a mal by ich nahradiť všetkými potravinami, ktoré považoval za zakázané, ako sú orechy, tuky, vajcia, syry a mäso.
O šesť mesiacov neskôr sa Geno vrátil do mojej ordinácie. Myslím si, že vôbec nezveličujem, ak poviem, že to bol úplne iný človek. Čulý, pozorný a s úsmevom na perách mi Geno povedal, že sa mu zmenil život. Nielenže za tých šesť mesiacov schudol neuveriteľných tridsať kíl a 35 centimetrov v páse, navyše získal naspäť mladícku energiu, znovu mal chuť stretávať sa s priateľmi a cestovať so svojou ženou, znovu sa prechádzal a bicykloval v prírode, hlbšie spal a bol optimistický. A jeho laboratórne výsledky tomu zodpovedali: cukor v krvi bol v norme, HDL cholesterol sa zdvojnásobil, triglyceridy poklesli z niekoľko stoviek miligramov na perfektnú hladinu. O ďalších šesť mesiacov Geno schudol 18 kíl, teraz mu váha ukazovala 98 – čo znamená, že zhodil 48 kíl za jeden rok.
„Môj cieľ je 90 kíl, to je váha, ktorú som mal, keď som sa ženil,“ povedal mi Geno. „Už mám pred sebou iba osem.“ A povedal to s úsmevom.
William Davis ŽIVOT BEZ PŠENICE
WILLIAM DAVIS, MD, je preventívny kardiológ, ktorý propagáciou života bez pšenice prispel k zníženiu srdcových chorôb a obezity. Je zakladateľom internetového programu Track Your Plague zameraného na prevenciu srdcových chorôb, často prispieva do odborných aj populárnych publikácií. So svojou manželkou a troma deťmi žije vo Fox Pointe vo Wisconsine v súlade s tým, čo hlása – hľadať v ich domácnosti celozrnné žemle či chrumkavé croissanty by bolo márne.
