Potravinová neistota sa týka aj celiakie

Potravinová neistota sa týka aj celiakie

Potravinová neistota (Food insecurity) je stále viac diskutovaná téma. Potravinová istota (PI) je podľa Svetového potravinového summitu stav „ keď všetci ľudia majú kedykoľvek fyzický a ekonomický prístup k dostatočným, bezpečným a výživným potravinám, ktoré spĺňajú ich stravovacie potreby a preferencie pre aktívny a zdravý život“. Potravinová neistota (PN) je situácia v „obmedzenej alebo neistej dostupnosti nutrične primeraných a bezpečných potravín alebo obmedzenej alebo neistej schopnosti získať prijateľné potraviny spoločensky prijateľným spôsobom“. Netýka sa len rozvojových krajín, ale aj vysoko príjmových krajín. Potravinová neistota nie je len sociálny a ekonomický problém, ale má výrazné zdravotné dôsledky najmä u ľudí s chronickými ochoreniami tráviaceho traktu, ktoré často vyžadujú špecifické diétne opatrenia, ktoré môžu byť finančne náročné a ťažko dostupné, čo zvyšuje riziko potravinovej neistoty. Patria sem najmä zhubné ochorenia tráviaceho traktu, nešpecifické črevné zápaly, chronické ochorenia pečene, infekčné, ale ja funkčné ochorenia tráviaceho traktu.

Zvláštnou kapitolou v problematike potravinovej neistoty je celiakia, ktorej liečba spočíva predovšetkým v prísnom dodržiavaní bezlepkovej diéty. Kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi dodržiavanie bezlepkovej diéty sú úroveň vzdelania, vedomosti o chorobe, dĺžka trvania diéty, odborné nutričné poradenstvo, nevedomé požitie lepku, jasné označovanie bezlepkových výrobkov, ťažkosti s fyzickou a finančnou dostupnosťou bezlepkových potravín. Dodržiavanie bezlepkovej diéty je náročné aj kvôli nedostatku informácií o príprave výživných bezlepkových jedál, vysokej cene bezlepkových produktov, riziku kontaminácie lepkom a sociálnej izolácii. Liečba celiakie absolútne závisí od stravy, preto je dostupnosť vhodných potravín kľúčová. Ak kvôli ekonomickým, sociálnym alebo fyzickým obmedzeniam sa pacient nedostane k bezlepkovej strave, môže to spôsobovať: napr. znížený príjem živín, spomalenie rastu, únavu, kognitívne problémy a mnohé iné zdravotné komplikácie. V roku 2025 bola vykonaná integratívna systematická revízia na databázach PubMed, Scopus a Web of Science kde boli zahrnuté štúdie hodnotiace potravinovú bezpečnosť či neistotu u pacientov s celiakiou. Dôvodom zadania bolo, že jedlo je pre celiatika liek. Výskumná otázka znela: Aké dôkazy existujú o súvislosti medzi potravinovou neistotou a bezlepkovou diétou u ľudí s celiakiou? Identifikovaných bolo 60 štúdií a po odstránení duplikátov a posúdení kritérií inklúzie bolo do prehľadu zaradených 10 publikácií. Väčšina štúdií bola publikovaná v posledných 6 rokoch. Vo všetkých sa výskyt potravinovej neistoty u pacientov s celiakiou pohyboval od 15 do 95% v závislosti od geografickej oblasti a použitého dotazníka.

Finančné bremeno bezlepkovej diéty: V USA sú bezlepkové potraviny až o 183% drahšie v porovnaní s pšeničnými výrobkami, pretože ich produkcia je technologicky náročná. Pritom mnohé bezlepkové výrobky majú horšiu výživovú kvalitu (viac tuku, cukru, soli, menej bielkovín a vlákniny, menej vit. B, vyšší glykemický index). To všetko zhoršuje nutričný stav pacientov. V štúdiách bolo zaznamenané, že čím má pacient menšiu dostupnosť k bezpečným bezlepkovým potravinám, tým ťažšie dodržiava diétu a tým je horší jeho zdravotný stav. V Európe sa o potravinovej neistote u celiakie hovorí málo a údaje sú neúplné. V rôznych krajinách sa odhady pohybujú napr. vo Francúzsku 5,5 – 43,3%, v Spojenom kráľovstve 9 – 100% u nízkopríjmových rodín. Napriek hospodárskemu rozvoju potravinová neistota pretrváva najmä v sociálne zraniteľných skupinách. U detí s celiakiou je potravinová neistota dvojnásobne častejšia ako v bežnej populácii. Potravinová neistota zvyšuje pravdepodobnosť úmyselného porušenia diéty, pretože bezlepkové produkty sú nedostatkové a drahé. Výskumy ukázali, že potravinová neistota významne znižuje kvalitu života a zvyšuje mieru úzkosti a depresie. V roku 2024 v časopise British Medical Journal boli uverejnené výsledky štúdie z Holandska. Štúdie sa zúčastnilo 548 dospelých s celiakiou a neceliakálnou gluténovou senzitivitou ktorí dodržiavali bezlepkovú diétu. Prevalencia potravinovej neistoty u nich bola 23,2%, teda takmer jeden zo štyroch ľudí s celiakiou alebo neceliakálnou gluténovou senzitivitou zažíva potravinovú neistotu. Ako hlavné príčiny definovali až štvornásobné ceny bezlepkových potravín, obmedzenú dostupnosť bezlepkových potravín, nejednoznačné označovanie a problémy pri stravovaní mimo domova (napr. reštaurácie, spoločenské udalosti a podobne). Politická a sociálne ekonomická podpora celiatikov v každom štáte je nevyhnutná, pretože vysoké ceny bezlepkových potravín sú hlavnými príčinami porušovania diéty.

Pár postrehov z mojej praxe: Neraz sa kolegovia pýtajú ako je možné, že majú celiatika, ktorý tvrdí že určite na 100% dodržiava bezlepkovú diétu a napriek tomu má stále vysoké hodnoty antitransglutaminázy, teda protilátok, ktoré by u celiatika správne dodržiavajúceho bezlepkovú diétu mali byť v norme.

Mali by sme zohľadniť: Skutočnú adherenciu na bezlepkovú diétu, teda skutočné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Osobne ja registrujem, že mladí ľudia pokiaľ majú možnosť stravovať sa doma a z domu si nosiť jedlo, majú výsledky v norme. Ale ak vo vyššom veku začnú navštevovať školu mimo svojho bydliska, výsledky sa zhoršia. Z ľudského hľadiska ich aj chápem. Stratia domáce zázemie, sú v prostredí novej školy v internáte kde nie je často možné pripraviť si potrebné jedlo. Sú krehkí aj svojím vekom a nie je ľahké v novom prostredí v novom kolektíve vysvetľovať svoje zdravotné problémy. Niekedy to okolie vníma ako vzbudzovanie pozornosti, niektorí to podceňujú, alebo ich takéto informácie otravujú. A tak osamelý, hladný dospievajúci celiatik ak sa chce zaradiť do nového kolektívu snaží sa prispôsobiť. Študenti nechodia do drahých reštaurácií. Idú na pizzu alebo podobné rýchle jedlo a tak celiatik ostane celý večer hladný, alebo si vytiahne svoj chlieb, čo sa neobíde bez komentára okolia, alebo ostane izolovaný od svojho kolektívu. Sociálna izolácia celiatikov v každom veku môže viesť ku vážnym psychickým následkom. Odhliadnuc od takýchto vedomých chýb, na celiatika číhajú nástrahy typu vyprážanie hranoliek vo fritéze kde ostatým vyprážajú rezeň, používanie rovnakej naberačky na lepkovú aj bezlepkovú omáčku, vybratie rezancov už z hotového mäsového vývaru s komentárom, že už tam rezance nie sú. Rovnaká doštička aj nôž na pšeničný aj bezlepkový chlieb aj v štvorhviezdičkovom hoteli. Neustále omyly obsluhujúceho personálu s ustaranou otázkou: „A čo sa Vám teraz stane?“. O bežných jedálňach ani nehovorím. V hoteloch som sa neraz stretla s tým, že na bufetových stoloch a jedálnych lístkoch mali označené čo je a čo nie je bezlepkové, ale pri otázke či je jedlo skutočne bezlepkové mi neraz povedali, že to neplatí, že to závisí od kuchára ktorý v ten deň varí. A rovnako sa mi to stalo aj v zahraničí. Doma môže byť problémom napr. spoločný hriankovač na pšeničný aj bezlepkový chlieb. Ďalším nástrahami je napr. zmena receptúry výrobku ktorý si pacient bežne kupuje v obchode a neuvedomí si že v zložení pribudol lepok. Stále nevieme dosiahnuť aby mali deti v škole možnosť bezlepkovo sa stravovať. Toto všetko by malo byť zabezpečené právnym opatrením.

Potravinová neistota sa týka aj iných ochorení, najmä tráviaceho traktu. Rizikovou skupinou je potravinová alergia, ktorá môže pri skonzumovaní nevhodného jedla vyvolať aj akútny život ohrozujúci stav. Teda nielen nedostupnosť, ale aj nepoznanie detailného zloženia potravín môže viesť ku závažným zdravotným problémom. Potravinová neistota (food insecurity) je teraz vo svete stále viac diskutovaným problémom, preto nielen medicínske, ale aj laické organizácie na Slovensku by mali na stretnutiach otvárať túto horúcu tému.

MUDr. Božena Pekárková

Predsedníčka pracovnej skupiny pre celiakiu Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti