Zaujímavý článok pripravil uznávaný odborník, ktorý sa venujte tejto problematike, pán MVDr. Alojz Bomba, DrSc., ktorý je aj prednosta Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a predseda organizačného výboru konferencie International Scientific Conference on Probiotics and Prebiotics – IPC 2017, ktorá sa tento rok konala v dňoch 20. až 22. júna, a pozvanie prijalo 360 hostí z 78 krajín sveta a hodnotili ju ako mimoriadne vydarené a úspešné podujatie.
Tohtoročná konferencia mala vynikajúcu vedeckú úroveň. Svoje príspevky predniesli najuznávanejší odborníci v oblasti probiotického výskumu z celého sveta. Prezentované poznatky poukázali na mimoriadne významnú úlohu črevnej mikrobioty pri zachovaní zdravia a v patogenéze chronických chorôb, čo poukazuje na to, že v blízkej budúcnosti bude možné moduláciou črevnej mikrobioty výrazne zefektívniť prevenciu a terapiu viacerých chronických chorôb. Prezentované príspevky boli veľkým prínosom aj pre objasnenie mechanizmu účinku probiotík na molekulovej úrovni, ale zároveň poukázali na skutočnosť, že v tejto oblasti zostávajú mnohé otázky zatiaľ nezodpovedané a odpovede si vyžadujú ďalší intenzívny výskum.
Veľmi častými pôvodcami chorôb sú rôzne choroboplodné mikroorganizmy ako baktérie, vírusy a plesne. Baktérie sú mikroorganizmy, ktoré dosahujú také malé rozmery, že ich môžeme vidieť len pod mikroskopom, ale zároveň disponujú neuveriteľne veľkým potenciálom biologických účinkov. Mnohé z nich osídľujú sliznice nášho organizmu, pričom pre človeka najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú tie, ktoré kolonizujú jeho tráviaci trakt. Črevné baktérie majú pre nás mimoriadny význam.
Prvotná bariéra
Osídľovanie tráviaceho traktu črevnou mikroflórou sa začína ihneď po narodení. Správne zloženie črevnej mikroflóry už v ranom veku je nevyhnutné pre zabezpečenie optimálneho vývoja a funkčnosti imunitného systému a dobrého zdravotného stavu človeka aj v neskoršom období života. Pre optimálny vývoj črevnej mikroflóry a imunity dieťaťa má veľký význam materské mlieko, a preto patrí dojčeniu nezastupiteľné miesto vo vývoji funkcií imunitného systému. Zloženie črevnej mikroflóry sa postupne mení s pribúdajúcim vekom a významne ho ovplyvňuje aj spôsob stravovania. Črevná mikroflóra vytvára ekologický systém prospešný tak pre človeka, ako aj pre ňu samotnú. Predstavuje tajuplný svet voľným okom neviditeľných mikroorganizmov rôznych rodov a druhov, ktoré neustále komunikujú nielen navzájom, ale súčasne aj s celým organizmom človeka. Ich vzájomná komunikácia zabezpečuje rovnováhu zloženia črevnej mikroflóry, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie jej optimálnej funkčnosti a ochrany zdravia. Črevná mikroflóra vytvára prvotnú ochrannú bariéru voči škodlivým účinkom choroboplodných mikroorganizmov a rôznych toxických látok. Podieľa sa aj na trávení tých zložiek potravy, ktoré nedokážu rozložiť vlastné enzýmy človeka.
Narušenie ochranných funkcií
Za nepriaznivých okolností účinkom choroboplodných mikroorganizmov, rôznych škodlivých látok alebo antibiotík môže dôjsť k narušeniu rovnováhy črevnej mikroflóry a jej ochranných funkcií, čo má za následok vznik zdravotných porúch. Narušenie črevnej mikroflóry negatívne ovplyvňuje aj funkčnosť imunitného systému. Pri udržiavaní rovnováhy a ochranných funkcií črevnej mikroflóry a zabezpečení optimálnej funkčnosti imunitného systému zohrávajú mimoriadne pozitívnu úlohu probiotiká. Sú to živé mikroorganizmy, ktoré sú súčasťou ekosystému tráviaceho traktu. Ako probiotiká sa najčastejšie využívajú laktobacily a bifidobaktérie. Ak ich podávame v dostatočnom množstve, majú na organizmus veľmi priaznivé účinky. V náročnom a dlhodobom procese ich výskumu a vývoja je potrebné probiotické mikroorganizmy najprv vyselektovať z obrovského počtu zástupcov populácie črevných baktérií. Následne sa overia ich zdraviu prospešné účinky a bezpečnosť pre človeka. Vývoj nového probiotického prípravku sa zavŕši doladením jeho aplikačnej formy. Malé probiotické mikroorganizmy dokážu v našom organizme „veľké veci“. Upevňujú rovnováhu črevnej mikroflóry, likvidujú choroboplodné mikroorganizmy a posilňujú prospešnú mikroflóru. Ak sa Probiotiká aplikujú pri liečbe antibiotikami, ktoré zasahujú tak prospešné, ako aj škodlivé mikroorganizmy, urýchľujú a optimalizujú opätovné osídlenie tráviaceho traktu užitočnou mikroflórou. Probiotiká zlepšujú tiež procesy trávenia a umožňujú postihnutým prijímať aj potravu, ktorá im za bežných okolností spôsobuje zdravotné problémy.
Mobilizácia imunity
Probiotické mikroorganizmy majú mimoriadny význam pre imunitný systém. Stimulujú všetky zložky nášho obranného systému a udržiavajú ho v stave „neustálej bojovej pohotovosti“ voči možným pôvodcom rôznych chorôb a zdravotných porúch. Probiotické mikroorganizmy, ktoré sa dostanú do prostredia tráviaceho traktu, prichádzajú do kontaktu s bunkami črevnej sliznice a vysielajú signály na molekulovej úrovni. Tieto regulujú funkcie imunitného systému a stimulujú imunitné bunky k produkcii látok, ktoré ovplyvňujú rôzne obranné mechanizmy organizmu vrátane zápalu. Probiotické mikroorganizmy dokážu znížiť riziko vzniku chorôb už na lokálnej úrovni priamo v prostredí tráviaceho traktu, ale zároveň zmobilizovať aj celý imunitný systém človeka, jeho bunkovú a látkovú zložku, do boja proti choroboplodným mikroorganizmom alebo škodlivým látkam. Účinnosť jednotlivých probiotických prípravkov závisí od kmeňa mikroorganizmu, ktorý obsahujú, ale ovplyvňuje ju aj zloženie črevnej mikroflóry človeka, ktorému sú podávané. Z uvedených dôvodov sa môžu u ľudí objaviť rozdiely v účinnosti podávania probiotík.
Probiotiká by sme mali využívať v prevencii, ale aj liečbe chorôb tráviaceho, dýchacieho a urogenitálneho traktu. Priaznivé účinky probiotík sa môžu efektívne využiť v období zvýšenej záťaže nášho organizmu a jeho imunitného systému. Mali by sme ich užívať hlavne v zimnom a jarnom období, ale aj pri cestách do vzdialenejších krajín. Veľmi vhodná je ich aplikácia pri liečbe antibiotikami, pretože jednak minimalizujú ich vedľajšie účinky, ale zároveň vytvárajú aj vhodné podmienky pre obnovenie rovnováhy zloženia črevnej mikroflóry. Vhodná je ich aplikácia deťom, ktorých črevná mikroflóra sa postupne vyvíja, ale aj starším ľuďom, u ktorých dochádza k znižovaniu populácie prospešnej mikroflóry tráviaceho traktu a funkčnosti imunitného systému.
Je veľmi potešiteľné, že aj na Slovensku sa venujeme výskumu probiotík a hľadáme nové možnosti ich uplatnenia v prevencii takých závažných chronických chorôb, akými sú ateroskleróza a rakovina. Budúcnosť probiotík je veľmi sľubná a hlavné objavy nás ešte len čakajú. Je veľmi pravdepodobné, že probiotiká novej generácie nám pomôžu výrazne znížiť riziko závažných chorôb a významne zefektívniť ich prevenciu a liečbu.
MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Ústav experimentálnej medicíny, LF UPJŠ, Košice
Medzinárodná vedecká konferencia o probiotikách a prebiotikách
Ústav experimentálnej medicíny UPJŠ zorganizoval v júni tohto roka v Budapešti ďalšiu medzinárodnú vedeckú konferenciu o probiotikách a prebiotikách – IPC 2017. V poradí už jedenáste odborné podujatie a štvrté, ktoré bolo organizované v maďarskej metropole.
Konferenciu IPC od roku 2014 organizuje Ústav experimentálnej medicíny v spolupráci s Pamida International v Budapešti predovšetkým kvôli dobrému leteckému spojeniu pre účastníkov z celého sveta. Tí tohoroční ocenili nielen vynikajúcu úroveň odborného programu, ale rovnako tak aj veľmi žičlivú a priateľskú atmosféru, k čomu výraznou mierou prispeli tradične netradičný otvárací ceremionál a veľmi pekný spoločenský večer.
Podľa vyjadrení prednostu Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a predsedu organizačného výboru konferencie MVDr. Alojza Bombu, DrSc. pozvanie na konferenciu International Scientific Conference on Probiotics and Prebiotics – IPC 2017, konanú v dňoch 20. až 22. júna, prijalo 360 hostí z 78 krajín sveta a hodnotili ju ako mimoriadne vydarené a úspešné podujatie.
„Jeho históriu sme začali písať v roku 2000 a sme hrdí na to, že rokmi získalo vynikajúce renomé a stalo sa najväčším svetovým vedeckým podujatím venovaným výskumu, vývoju a aplikácii probiotík a prebiotík v praxi,“ hovorí prednosta Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a predseda organizačného výboru konferencie MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Podľa slov organizátorov tohtoročná konferencia mala vynikajúcu vedeckú úroveň. Svoje príspevky predniesli najuznávanejší odborníci v oblasti probiotického výskumu z celého sveta. Prezentované poznatky poukázali na mimoriadne významnú úlohu črevnej mikrobioty pri zachovaní zdravia a v patogenéze chronických chorôb, čo poukazuje na to, že v blízkej budúcnosti bude možné moduláciou črevnej mikrobioty výrazne zefektívniť prevenciu a terapiu viacerých chronických chorôb. Prezentované príspevky boli veľkým prínosom aj pre objasnenie mechanizmu účinku probiotík na molekulovej úrovni, ale zároveň poukázali na skutočnosť, že v tejto oblasti zostávajú mnohé otázky zatiaľ nezodpovedané a odpovede si vyžadujú ďalší intenzívny výskum.
Najväčšie ocenenia
Najväčšieho ocenenia sa dostalo prezentáciám profesora Sin-Hyeog Ima a Dr. Yosepa Ji z Južnej Kórei, ktoré boli venované vplyvu probiotík na črevnú mikrobiotu a metabolický syndróm a selekcii probiotík ako imunomodulátorov, profesorky Rebeky M. Stumpf z USA o unikátnosti črevnej mikrobioty človeka z hľadiska jej diverzity v porovnaní s primátmi, profesora Marca Venturu z Talianska o dialógu medzi mikrobiotou a hostiteľom na molekulovej úrovni, profesora Roberta Rastalla z Veľkej Británie o prebiotikách novej generácie, či prednáške Dr. Filipa Kiekensa z Belgicka o význame lyofilizácie probiotických mikroorganizmov pre vývoj nových farmabiotík.
Podľa vyjadrenia MVDr. Alojza Bombu, DrSc. bol vedecký program IPC 2017 venovaný novým poznatkom v oblasti výskumu výroby a využitia probiotík a prebiotík so zameraním na ich význam v podpore zdravia, v prevencii, ale aj terapii chorôb. „Cieľom konferencie zameranej na prezentáciu poznatkov založených na vedeckých dôkazoch prospešných účinkov probiotík a prebiotík na zdravie ľudí a zvierat získaných v rámci experimentálnych a klinických štúdií bolo predovšetkým poskytnúť vedecké fórum pre všetkých, ktorí sa zoberajú problematikou probiotík a prebiotík a umožniť im vzájomnú výmenu poznatkov. K vysokej vedeckej úrovni podujatia prispeli významnou mierou aj príspevky mladých, talentovaných výskumných pracovníkov z celého sveta,“ poznamenáva MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Ocenenia pre mladých
Na odbornom podujatí boli kvôli motivácii špeciálne ocenení mladí vedeckí pracovníci. Cenu za najlepšie prednášku si v kategórii mladých vedeckých pracovníkov spolu s odmenou 500 EUR získali Kim de Paepe z Univerzity v Gente (Belgicko) venovanej kolonizácii črevného mikrobiómu v simulátore tráviaceho traktu a Eun Chong Huang z Handong Global University (Južná Kórea). Jeho prezentácia bola zameraná na moduláciu črevnej mikrobioty pri poruchách správania. Cenu za najlepší poster v tejto kategórii a odmenu 500 EUR si odniesla Lenka Micenková z Masarykovej univerzity v Brne za svoju prácu o vývoji črevnej miktrobioty detí v prvom roku života.
Tohoročná konferencia sa konala len niekoľko dní po návrate MVDr. Alojza Bombu, DrSc. zo spoločného kongresu Japonskej asociácie gnotobiológie a Spoločnosti pre mikrobiálnu ekológiu a choroby (SOMED) v Tokiu, na ktorom ako pozvaný rečník prezentoval prednášku „Cielená modulácia a transplantácia črevnej mikrobioty v prevencii a liečbe chorôb“. Na podujatí ho členovia výboru spoločnosti požiadali o usporiadanie budúcoročného kongresu SOMED v rámci konferencie IPC 2018. Po vzájomnej dohode sa kongres uskutoční v júni 2018 v Budapešti ako súčasť IPC a bude venovaný vzťahu mikrobioty, zdravia a chorôb. „Mojím zámerom ako prezidenta uvedeného podujatia je poskytnúť veľký priestor predovšetkým mladým vedeckým pracovníkom, čo dáva možnosť aj naším mladým kolegom tak z Lekárskej ako aj Prírodovedeckej fakulty UPJŠ prezentovať výsledky svojej výskumnej činnosti na medzinárodnom fóre,“ podotýka MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Čo sú probiotiká
Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie sú to živé organizmy, ktoré po ich podaní v stanovenom množstve zlepšujú zdravotný stav organizmu.
Záujem o probiotiká sa prvýkrát objavil koncom 19. storočia, keď Ilja Iljič Mečnikov publikoval prácu, v ktorej pripísal dlhovekosť ľudí žijúcich na Balkáne vysokému príjmu kyslomliečnych nápojov obsahujúcich prospešnú mikroflóru. Bol prvým, ktorý poukázal na vzťah medzi zdravím a dlhovekosťou a užívaním probiotických baktérií. Tento pojem bol však zavedený až neskôr a boom probiotík sa objavil koncom 20. storočia v súvislosti s rozmachom užívania antibiotík a ich negatívnym dôsledkom.
Prebiotiká
sú definované ako nestráviteľné časti potravy, ktoré majú priaznivý vplyv na organizmus stimuláciou rastu a aktivity baktérií v hrubom čreve. Prebiotikom je najčastejšie potravinová vláknina – inulín a rôzne oligosacharidy.
Ústav experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
Ústav experimentálnej medicíny UPPJŠ sa sústredí na štúdium úlohy črevnej mikroflóry v patogenéze chronických chorôb človeka a možnosti ich prevencie a terapie s využitím cielenej modulácie črevnej mikroflóry. Dôležitým cieľom Ústavu experimentálnej medicíny je uplatňovanie poznatkov získaných v rámci riešenia výskumných projektov pre vývoj nových probiotických prípravkov, ktoré napomôžu zefektívniť prevenciu a terapiu chronických chorôb.
Podľa aktuálnych poznatkov sú zmeny v zložení, diverzite a funkčnosti črevnej mikroflóry (dysbióza) spojené s rozvojom chronických chorôb. Aj napriek neustálemu vedeckému pokroku v tejto oblasti, stále nie sú objasnené korelácie medzi kvalitatívno-kvantitatívnym zložením, funkčnosťou črevnej mikroflóry človeka a rozvojom týchto ochorení.
Vedeckovýskumná činnosť pracoviska je vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zameraná na detailné štúdium črevnej mikroflóry človeka a možností jej cielenej modulácie a transplantácie v prevencii a terapii chronických chorôb ľudí. Pracovníci ústavu využívajú na svoj výskum aj unikátny in vitro experimentálny model SHIME (Simulátor črevného mikrobiálneho ekosystému človeka Prodigest, Belgicko).
ÚEM aktívne spolupracuje s viacerými pracoviskami Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, SAV, UVLF v Košiciach a NPPC v Nitre a rozvíja intenzívnu medzinárodnú spoluprácu s partnermi z Belgicka, Francúzska, Írska, Južnej Kórei, Ukrajiny a Českej republiky.
http://vedanadosah.cvtisr.sk/medzinarodna-vedecka-konferencia-o-probiotikach-a-prebiotikach%20
