V posledných rokoch možno pozorovať veľký záujem laickej verejnosti o bezgluténovú diétu (GFD). Ide o jeden z najmódnejších dietetických návykov v Európe a USA. Počet ľudí na bezgluténovej diéte zďaleka prevyšuje počet pacientov s celiakiou , pri ktorej GFD predstavuje jedinú možnú liečbu. Podľa posledných prieskumov, takmer 100 miliónov Američanov konzumuje bezgluténové produkty. Zaujímavosťou je, že len 5 % z tých, ktorí na GFD sú, majú celiakiu. Pre 75 % je to ži-votný štýl a 20 % sa stravuje bezgluténovo kvôli iným gastrointestinálnym ťažkostiam, pri ktorých im GFD pomáha a cítia sa tak lepšie. V Európe je toto rozvrstvemie iné. 20 % zo všetkých ľudí, ktorí sú na GFD trpia celiakiou, zvyšných 80 % predstavuje životný štýl a iné gastrointestinálne ťažkosti. Napriek oficiálnemu stanovisku, že GFD prináša benefit iba pacientom s ce-liakiou, pribúdajú názory, že eliminácia gluténu by mohla byť prospešná pre udržanie celkového zdravia a pri redukcii hmotnosti, alebo dokonca, že glutén by mohol škodiť každému človeku. Je to naozaj ale tak ? Môže byť, ale aj nemusí. Či ste celiatik, alebo nie ste , vždy je to o Vašich stravovacích návykoch, celkovej životospráve a výbere vhodných jedál…
Bezlepkové výrobky samé o sebe obsahujú viac tukov, sacharidov a sodíka, ako klasické obsahujúce glutén, čo nám čiastočne vyvracia aj mýtus, že na GFD sa chudne. Príčinou je technológia výroby, ktorá je v prípade bez-gluténových výrobkov podstatne náročnejšia, lebo chýba glutén, ktorý má svoju technologickú funkciu a je preto potrebné ho nahradiť niečim iným. Ďalšou príčinou je aj snaha výrobcov zlepšiť senzorické vlastnosti týchto, pre mnohých chuťovo nie veľmi atraktívnych výrobkov. Zvýšenie, alebo naopak zníženie hmotnosti na GFD je veľmi individuálne a oboje je možné. Príčinou však nie je samotný glutén ale skôr zmena stravovacích návykov po nastavení sa na GFD a v mnohých prípadoch aj financie, nakoľko byť na GFD je pomerne dosť finančne náročné. Štúdie potvrdzujú, že po nastavení sa na GFD nastáva prechodné zníženie konzumácie chleba, pečiva, cestovín, zákuskov, čo môže viesť aj k poklesu hmotnosti. Pri celia-kii je to úprava predtým atrofickej sliznice a obnova vstrebávania jednotlivých živín, čo naopak väčšinou vedie k zvýšeniu hmotnosti, ktorá sa však po nejakom čase pri vhodnej životospráve vráti do normy a ustáli. Ďalším problémom u ľudí stravujúcich sa bezgluténovo môže byť deficit niektorých živín, ktoré sú vo väčšom množstve obsiahnuté práve v potravinách, ktoré do bezgluténovej diéty nepatria a sú zakázané. Je to hlavne vláknina, železo, foláty, vit. B12 a niacín. Je však potrebné opäť zdôrazniť to, že tieto živiny sú často v deficite aj u ľudí ktorí na GFD nie sú. Preto je dôležité stravovať sa vyvážene, pestro, plnohodnotne a tieto živiny dopĺňať v prirodzenej forme prostredníctvom prirodzene bezlepkových surovín a potravín, ktoré ich obsahujú.
V prípade vlákniny je to predovšetkým zelenina, ovocie, strukoviny, semená a orechy. Zdrojom folátov – je zelená listová zelenina, ovocie, mäso, kvasinky, niacínu – zelenina, pečeň, káva, sušené ovocie, orechy, čaj, vit. B12 (kobalamín ) – mäso, pečeň, kyslá kapusta, mlieko, vajcia, pivo.
Jednou z príčin zvýšeného záujmu verejnosti o bezgluténovú stravu je to, že značné percento bežnej populácie má problémy po požití pšenice, alebo konzumácii cereálií obsahujúcich glutén, aj napriek tomu, že nemajú celiakiu alebo alergiu na pšenicu (WA). Sérologické testy a histopatológia u týchto osôb je v norme, nevykazuje žiadne zmeny, ktoré by boli charakteristické pre CD a rovnako IgE sú negatívne. Väčšina týchto osôb tiež udáva gastrointestinálne alebo mimočrevné prejavy, ktoré ustupujú po nastavení sa na GFD. Napriek tomu, nový syndróm označovaný, ako neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS), spojená s konzumáciou gluténu, resp. cereálií obsahujúcich glutén, viedol najväčších odborníkov k zamysleniu a k búrlivej diskusii , či GFD je u ľudí bez celiakie, čiže u tých, pre ktorých GFD nepredstavuje jedinú možnú a nevyhnutnú liečbu, vhodná. Až donedávna sa myslelo, že intolerancia gluténu sa týka iba typickej celiakie (CD) a alergie na pšenicu (WA). V posledných rokoch však viaceré štúdie preukázali, že intolerancia gluténu môže tiež postihovať aj osoby, ktoré nespĺňajú kritéria pre diagnózu CD, alebo WA a tento nový syndróm sa označil termínom NCGS, alebo gluténová senzitivita (GS).
Je úplne jasné, že na popularite GFD sa podieľa aj životný štýl, ,,nová móda ako byť in”, nedá sa ale tiež poprieť, že pribúdajú dôkazy potvrdzujúce existenciu NCGS. Predpokladá sa, že ide o najčastejší syndróm intolerancie gluténu. NCGS bola pôvodne popísaná v r. 1980 a dnes sa o nej hovorí čím ďalej tým viac a viac. Mechanizmus reakcie organizmu je iný ako pri CD a dochádza k aktivácii iných zložiek imunitného systému. Jedná sa o syndróm definovaný rovnakou klinikou ako pri CD (GIT- gastrointestinálné/ non GIT – prejavy mimo tráviaci trakt) po požití gluténu, pri negatívnych protilátkach na lepok a negatívnej histológii. Niektoré štúdie popisujú pozitívne ATI (amylase trypsin inhibitors, cereálny proteín nachádzajúci sa v pšenici). Pokiaľ nové poznatky neprinesú nič iné, mohli by sme potom teda teoreticky hovoriť o ,, non celiac wheat sensitivity”, alebo neceliakálnej pšeničnej senzitivite. Diagnostický postup zatiaľ nie je jednoznačne definovaný a je ešte potrebná štandardizácia postupu na potvrdenie diagnózy. Častejšie sa tento syndróm vyskytuje, rovnako ako celiakia, u žien, v mladšom a strednom veku. Celková prevalencia NCGS sa udáva cca 6%, čo je podstatne viac ako 1% prevalencia pri CD. Jednoznačne však dochádza k úprave symptómov po vylúčení gluténu a nedochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva, ako pri CD. Uvažuje sa nad rôznymi spúšťačmi, ktoré môžu byť za tento syndróm zodpovedné. V štúdiách sa spomína cukor, ale aj chemické zložky v pšenici. Jednoznačne definované rizikové faktory tohto syndrómu však ešte stále chýbajú.
V roku 2011 bola oznámená nová klasifikácia chorôb asociovaných s gluténom. Experti na problematiku gluténu navrhli, aby sa pod termínom „choroby asociované s gluténom“ zastrešovali všetky chorobné stavy asociované s konzumáciou gluténu. Táto klasifikácia zahŕňa rôzne ochorenia vrátane alergií (potravinová alergia, námahou indukovaná anafylaxia po konzumácii pšenice, pekárska astma, kontaktná dermatitída), ako aj autoimunitné choroby (CD, dermatitis herpetiformis, gluténová ataxia) a choroby s pravdepodobnou imunologickou patogenézou, ako je GS. O dva roky neskôr sa na ďalšom stretnutí konštatovalo, že okrem IgE mediovanej WA existuje aj non-IgE mediovaná WA, ktorú môže byť problematické odlíšiť od NCGS. Je preto jasné, že je potreba lepšieho poznania klinických prejavov NCGS, jej patogenézy, epidemiológie a manažmentu, vrátane objasnenia jej významu v patogenéze niektorých chorôb, ako sú IBS-syndróm dráždivého čreva, chronický únavový syndróm a viacero autoimunitných chorôb. Základný predpoklad pre splnenie týchto cieľov je jednoznačná definícia syndrómu NCGS založená na serióznych vedeckých podkladoch.
Ing. Jarmila Kabátová – nutričný konzultant
Odborná detská ambulancia s.r.o., Piešťany / Dr. Schär
