Definícií o celiakii už určite každý z vás počul, alebo čítal niekoľko. Celiakia, alebo gluténová enteropatia je celoživotné autoimunitné ochorenie tenkého čreva, ktoré je geneticky podmienené. Hlavným spúšťačom u ľudí s genetickou predispozíciou je lepok, alebo glutén, bielkovina nachádzajúca sa v obilninách ako je pšenica, jačmeň, raž ale aj ovos. Ovos je hlavne v poslednej dobe veľmi diskutovanou otázkou. Obsahuje totiž menej lepku ako ostatné lepkové obilniny a existuje aj odroda ovsa, pestovaná v severských krajinách, ktorá je považovaná za ,, gluten free ,, , alebo ak chcete bezlepková, avšak v našich podmienkach nedostupná. Ovos pestovaný a používaný u nás je sekundárne kontaminovaný počas pestovania, žatvy, skladovania alebo spracovania ostatnými lepkovými obilninami a z toho dôvodu pre celiatikov aj zakázaný.
Liečba celiakie
Práve kvôli genetickému základu tohto ochorenia je liečba celiakie zatiaľ neúspešná. Jediným spôsobom, ako nepríjemné následky tohto ochorenia obmedziť je tak prísna bezlepková diéta. Aj malé množstvo gluténu môže organizmu celiatika spôsobiť veľké problémy hoci ich sám nemusí vôbec pociťovať . Pacient sa tak musí vyhýbať už spomenutým lepkovým obilninám a ich produktom ako sú napríklad pivo, omáčky a konzervy. Základom jedálnička celiatikov sú zemiaky, mäso, ryža, sója, kukurica.
Z alkoholu môžu s rozumom piť víno a destiláty bez obilného základu, ale existujú značky, u nás bežne dostupného piva, ktoré v primeranom množstve, pacientovi s celiakiou, nemôžu uškodiť . Môže sa stať, že pacientovi, aj napriek tomu, že prísne dodržiava bezlepkovú diétu, táto liečba nezaberá. V takom prípade gastroenterológ môže pristúpiť k imunomodulačnej liečbe, napr. kortikoidmi, ktoré tlmia zápalovú reakciu organizmu a urýchľujú tak rast novej výstelky sliznice čreva, ktorá bola predtým lepkom poškodená. Vzhľadom k tomu, že lepok je súčasťou mnohých konzervantov, zahusťovadiel a emulgátorov, celiatik tak môže konzumovať lepok aj bez svoj-ho vedomia. Lepok v takejto podobe je obsiahnutý v údeninách, paštétach, jogurtoch, cukrovinkách, alebo sušenom ovocí. Ani na etikete nemusí byť vždy jeho prítomnosť uvedená. Pacient sa tiež môže stretnúť s nápismi: ,,Vyrobené v závode, kde sa spracováva pšenica,,, alebo ,,Môže obsahovať stopy lepku,,. Výrobok, pri ktorom si pacient nie je istý či tam lepok je prítomný, ako aj v akom množstve je v nej lepok prítomný, doporučujeme nekupovať, nakoľko predstavuje pre celiatika ,,lepkové nebezpečenstvo,, a to predovšetkým pre jeho sekundárnu kontamináciu počas výroby. Istotou je logo v podobe preškrtnutého klasu, ktoré zaručuje neprítomnosť lepku, alebo jeho prítomnosť, pre celiatika, v povolenom množstve.
Napriek tomu, že sa celiakia zatiaľ nedá liečiť, neznamená to, že by vedci sedeli so založenými rukami. Vedci v Austrálii testujú látku, ktorá by po sérii injekcií pomohla celiatikom znižovať citlivosť na lepok až kým by pacient mohol znovu začať jedávať bez obmedzenia. Dve americké farmaceutické spoločnosti zase skúšajú lieky, ktoré by mali vyriešiť ťažkosti a zároveň posilniť účinky bezlepkovej diéty. To, kedy a či vôbec sa lieky dostanú na trh, je však zatiaľ stále v nedohľadne. Na túto neznášanlivosť lepku (nejedná sa teda o alergiu v pravom slova zmysle) zatiaľ teda vedci nenašli žiadny liek. Jediným riešením, ako s touto chorobou bojovať, je tak vynechať zo stravy všetky potraviny, ktoré lepok obsahujú. Na prvý pohľad sa to môže zdať jednoduché, ale lepok je niekedy používaný aj v potravinách, kde by sme to vôbec nemuseli čakať napr. v podobe rôznych aditívnych látok, prísad a pod., čo sťažuje celiatikom výber pre nich vhodných potravín. Alternatívu klasických, lepkových obilnín a teda potraviny ktoré sú pre celiatikov povolené sú napr. kukurica, ryža, pohánka, strukoviny, zemiaky, proso, mäso, množstvo overených mäsových a mliečnych výrobkov, vajcia, ovocie a zelenina. Na trhu je tiež dostupný široký výber špeciálnych bezlepkových výrobkov od rôznych či už slovenských, alebo zahraničných výrobcov, ktoré sú označené symbolom prečiarknutý klas. Takéto označenie, ako aj označenie heslom : ,, bezgluténový ,, môže mať potravina len vtedy, pokiaľ množstvo lepku v nej nepresahuje maximálne po-volené množstvo – 20 ppm. Na Slovensku majú pacienti 50 konkrétnych takýchto výrobkov čiastočne hradených zo zdravotného poistenia, ktoré si môžu zakúpiť v lekárni na lekársky predpis. Podmienkou možnosti predpisovania týchto výrobkov je však pozitívna biopsia tenkého čreva. Väčšina týchto výrobkov je zároveň aj bezlaktózových, nakoľko takmer každý celiatik, v dôsledku poškodenia sliznice tenkého čreva, trpí súčasne aj prechodnou laktózovou intoleranciou. Z toho dôvodu musí zo svojho jedálničku na nejaký čas (väčšinou je to 3 – 6 mesiacov), vynechať okrem lepku, aj laktózu (mliečny cukor). Pokiaľ si pacient nie je istý, či laktózovou intoleranciu trpí, alebo nie a nechce si svoj jedálniček obmedzovať ešte viac, je možnosť zrealizovania neinvazívneho dychového testu na laktózovú intoleranciu, ktorý vám dá okamžitú odpoveď či okrem celiakie trpíte aj laktózovou intoleranciou.
Celiakiou môže trpieť ako dospelý tak aj dieťa. Ako bolo vyššie spomenuté, jedná sa o genetické ochorenie a preto by sa mali dať vyšetriť všetci príbuzní pacienta s celiakiou. Chcela by som tu však upozorniť na jednu dôležitú vec. Je naozaj veľmi dôležité aby sa toto vyšetrenie príbuzných uskutočnilo predtým, než sa rodinný príslušník s celiakiou nastaví na bezlepkovú diétu, nakoľko zo skúseností viem, že zvyšok rodiny tak automaticky začne prijímať rovnako tak menšie množstvo lepku. Je úplne logické, že mamičkám a manželkám sa nechce piecť a variť zvlášť lepkovo a zvlášť bezlepkovo a z toho dôvodu sú menej zaťažení lepkom aj ostatní členovia rodiny, ktorým už viac tak celiakia nemusí byť nikdy definitívne diagnostikovaná. U niektorých dospelých sa celiakia prejaví až v priebehu života, u niektorých už v detstve. Niekto iný zase môže celiakiou trpieť dlhšiu dobu, ale nepociťuje žiadne ťažkosti, a tak mu celiakia nie je dlho diagnostikovaná. Väčšinou sa na ňu potom príde náhodne, pri nejakom inom vyšetrení, alebo aj nepríde a existujú domnienky, že veľa ľudí tak hlavne v minulosti zomieralo na množstvo fatálnejších následkov ne-diagnostikovanej celiakie. Dnes už je ale diagnostika celiakie, predovšetkým na Slovensku na veľmi vysokej úrovni. U každého človeka sa vek, v ktorom u neho choroba prepukne (alebo sa začne liečiť), líši. Jedinou liečbou je stále už spomínaná prísna bezlepková diéta, ktorá sa vyznačuje veľkými obmedzeniami v strave. Jej prísne dodržiavanie však nemusí byť jednoduché pre dospelých, nieto ešte pre deti, ktoré lákajú svojimi reklamnými trikmi mnohé značky a nákupné reťazce. Nie že by to z hľadiska racionálnej výživy nebolo brané za pozitívum ale ani medzi deťmi tak obľúbené fast – foody neponúkajú takmer nič, čo by deťom s celiakiou vyhovovalo. Aspoň teda na Slovensku zatiaľ nie. Navyše sú deti často v kontakte so svojimi rovesníkmi, ktorí často nechápu obmedzenia, ktoré ich kamaráta sprevádzajú. Deti sú tak, predovšetkým pre svoj osobný pocit ,,menejcennosti,,, náchylnejšie k porušovaniu bezlepkovej diéty, než dospelí. Na druhú stranu väčšina detí trpiacich celiakiou sa so svojou chorobou časom naučí žiť bez väčších problémov. Pre iných to ale môže byť celoživotným bojom sám so sebou. Bezlepková strava však môže byť rovnako pestrá ako akákoľvek iná strava, nemusí v nej chýbať pečivo, múčniky ani tradičné slovenské jedlá ako sú napr. halušky. Treba zdôrazniť fakt, že bezlepková diéta je úplne plnohodnotná strava ako bežná strava a v mnohých ohľadoch ešte aj zdravšia, a to predovšetkým vďaka surovinám, z ktorých je zložená. Dôležité je použiť správne potraviny a aj bezlepková diéta sa stane chutným životným štýlom, ktorý čoraz viac zaujíma aj ľudí, ktorí celiakiou netrpia. Deti sú tiež väčšinou závislé na tom, že im jedlo pripraví niekto iný, či už sa jedná o ich rodiča, alebo kuchárky v školských jedálňach. A práve školská jedáleň môže predstavovať v stravovaní dieťaťa veľký problém. Nie všetky sú totiž ochotné vyjsť celiatikovi v ústrety a variť špeciálnu bezlepkovú stravu len pre jedného stravníka (rovnaký problém potom môže nastať na školských výletoch, alebo školách v prírode). Samostatnou kapitolou je potom stravovanie v reštauráciách. Tie majú často obmedzený výber jedál a nie všetky ponúkajú bezlepkové jedlá. Tým že sa zlepšila osveta tohto ochorenia, väčšinou vám už v reštaurácii dokážu pripraviť bezlepkové alternatívy ponúkaných jedál (napríklad nezahustia omáčku k mäsu múkou…), avšak, nakoľko sa v reštaurácii pracuje aj s lepkovými surovinami, treba počítať so sekundárnou kontamináciou a teda aj s nejakým tým príjmom určitého množstva lepku. Či už pre dospelého, alebo dieťa je preto jednoduchšie stravovať sa doma, alebo si všade nosiť vlastné jedlo, pretože len tak má celiatik 100% istotu ,,bezlepkovosti,, predloženého jedla.
Celiakia a tehotenstvo
Veľkým predmetom záujmu, predovšetkým u žien s ce-liakiou je tehotenstvo, ktoré kladie na telo ženy veľké nároky, s ktorými sa musí po celú jeho dobu vysporiadavať. Predovšetkým je dôležité, aby žena jedla vyváženú stravu, v ktorej nebudú chýbať žiadne látky dôležité pre správny rast a vývoj plodu. Avšak ženy trpiace celiakiou majú stravovanie o niečo obmedzenejšie. Musia predovšetkým dbať na dostatočný prívod vápnika, železa a vlákniny. Celkovo by potom mali ženy zvýšiť príjem vitamínov a ďalších minerálnych látok. Ak žena jednorázovo poruší svoju bezlepkovú diétu, nemusí sa báť nepriaznivých následkov na vývoj bábätka. Problém by však mohol nastať pri dlhodobej konzumácii lepku a to nie preto, že by samotný lepok mohol uškodiť plodu ale preto, že môže vyvolať zdravotné následky u matky celiatičky, čo následne môže negatívne ovplyvniť aj samotný plod. Celiakia môže tehotenstvo ovplyvniť aj inak ako v podobe jedálničku tehotnej ženy. U žien trpiacich celiakiou je častejšia neplodnosť, než u ostatných žien a sú náchylnejšie k potratom. Problematická je u nich tiež chudokrvnosť. Tento nedostatok sa dá vyriešiť buď stravou bohatou na železo , alebo doplnkami stravy obsahujúcimi železo (na odporúčanie lekára).
V neposlednom rade môže celiakia matky spôsobiť nedostatočný rast plodu. Všetky tieto nedostatky sa dajú vďaka modernej medicíne riešiť. Dôležité je, aby bol s ochorením matky oboznámený jej gynekológ a nastávajúca matka s ním všetko konzultovala tak, aby sa znížilo riziko ohrozenia plodu i matky samotnej. Mamičky celiatičky, rodičia z ktorých jeden, alebo obaja trpia ce-liakiou, alebo majú pozitívnu rodinnú anamnézu niekedy robia chybu pri zavádzaní lepku do stravy dieťatka. Zo strachu jeho zavedenie do jedálničku oddiaľujú, čo je chyba. Podľa najnovších odporúčaní by sa mal lepok zaviezť do jedálničku najskôr vo 4. a najneskôr v 7. mesiaci života dieťaťa súčasne pri dojčení.
Na záver ešte niekoľko mýtov o celiakii:
Prvým mýtom je to, že celiakia je ochorenie detí. Táto choroba sa však môže objaviť v každom veku. Mýtom považovaným za pravdu je tiež to, že z celiakie sa vyrastie, alebo že sa dá vyliečiť. Ako už bolo vyššie uvedené, lekári doteraz nenašli liek na túto chorobu. Symptómy celiakie sa však dajú obmedziť a to dodržiavaním prísnej bezlepkovej diéty. Ďalší mýtus je, že po porušení bezlepkovej diéty sa nič nestane, a tak sa to s ňou nemusí preháňať. Porušenie diéty sa hneď nemusí prejaviť, pacient nemusí pocítiť žiadne ťažkosti. To však neznamená, že je všetko v poriadku, pretože ,,organizmus si pamätá,, a ťažkosti sa môžu skôr či neskôr prejaviť. Dlhodobé porušovanie diéty, alebo nezistená celiakia môžu mať až fatálne následky. Potom je to mýtus, že pri celiakii sa chudne, alebo naopak priberá. Oboje je možné, avšak ani jedno nie je tak výrazné. Chudnutie na bezlepkovej diéte môže byť spôsobené aj vynechaním niektorých potravín vyrobených z lepkových surovín ako napr. u nás tak obľúbené pečivo, chlieb, nakoľko zvyknúť si na ich bezlepkovú verziu niektorým trvá o niečo dlhšie. Priberanie je potom skôr následkom toho, že ľudia si väčšinou začnú kompenzovať doterajší spôsob života a vynahradzujú si konzumáciu niektorých potravín. Do jedného až dvoch rokov od nasadenia liečby by sa ale váha mala vrátiť na pôvodnú hodnotu. Mýtom je tiež to, že negatívne krvné testy úplne vylučujú celiakiu. Krvné testy sú prvým stupňom, ako diagnostikovať celiakiu, a preto si väčšina ľudí myslí, že v prípade ich negatívneho výsledku je choroba vylúčená. Ale asi u 5 % ľudí vyjdú testy falošne negatívne. Tu je však potrebné, aby bol pacient s pretrvávajúcimi ťažkosťami a negatívnymi protilátkami nastavený na nejaký čas na bezlepkovú diétu, bol sledovaný gastroenterológom, prípadne je tu možnosť zrealizovania genetického vyšetrenia, ktoré však môže ale aj nemusí pomôcť.
Treba však povedať to, že každý, aj ten čo celiakiu nemá, sa po nastavení na bezlepkovú diétu cíti nejakým spôsobom lepšie, nakoľko bezlepková strava je ľahšie stráviteľná a má na organizmus celiatika, ale aj neceliatika pozitívny účinok.
Ing. Jarmila Kabátová
Nutričný poradca gastroenterologickej ambulancie / Dr. Schär
Odborná detská ambulancia s.r.o., Jesenského 19, Piešťany
