Pacienti sa ma neraz v ambulancii pýtajú: „ Nevymyslel ešte niekto liek na celiakiu?“ Odpoveď sa im nepáči. Nevymyslel. Je to samozrejme veľmi zjednodušená odpoveď, pretože stále pokračujú klinické štúdie, ale máloktorá z nich dosiahne vyššiu fázu skúšania. Prebehlo a stále prebieha viacero štúdií. Napríklad štúdia s tzv. zonulínovým antagonistom, teda látkou ktorá blokuje prechod gluténu cez slizničnú črevnú bariéru, štúdia s glutén – špecifickými proteázami z bakteriálneho mixtu, ktoré štiepia glutén na látky na ktoré nie je organizmus celiatika precitlivelý. Ďalšia štúdia s látkou ALV003 predpokladá, že táto látka sa naviaže na lepok, degraduje ho na malé fragmenty v žalúdku predtým ako prejde do tenkého čreva. Tieto štúdie boli úspešné len pri konzumácii malého množstva lepku, teda dalo by sa o tejto liečbe uvažovať pri náhodnom požití lepku eventuálne náhodnej kontaminácii lepkom. Nechráni to pacienta pri konzumácii gluténu ktorý sa nachádza v bežnej strave. Interleukín-15 monoklonálne protilátky (AMG714) sú ešte v štúdii. Vakcinácia (Nexvax2) a ostatné štúdie sú zamerané na desenzibilizáciu (zníženie citlivosti) pacientov na gliadínové peptidy. Toto boli len príklady, ale v skutočnosti ešte sa na svete nenašiel liek – látka ktorá by umožňovala celiatikovi konzumovať bežnú stravu obsahujúcu lepok. Stále teda platí že jediným a najlepším liekom na celiakiu je prísne dodržiavanie bezlepkovej diéty. To je aj dôvod, prečo sú niektoré bezlepkové suroviny a potraviny čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. A tu sa vynára ďalšia častá otázka pacientov: „Prečo nie je kategorizovaný sortiment širší, prečo tam napr. nie je chlieb ktorý mi chutí z pekárne v našom meste“. Proces kategorizácie bezlepkových potravín je veľmi náročný, pretože zaradené bezlepkové komodity sú prísne kontrolované. V prvom rade musia byť vyrobené z primárne bezlepkových surovín, teda napríklad kukurica, ryža, zemiak, sója, pohánka, múky zo strukovín…. Nesmú obsahovať lepku zbavené škroby (teda nemôžu mať v zložení odlepkovaný pšeničný škrob), aj ak majú v zložení napísané že sú bezlepkové a dosahujú normou povolené množstvá lepku. Nie je prípustná prímes jačmenného sladu. Niektorí celiatici hlavne v úvodnom roku dodržiavania bezlepkovej diéty sú citliví aj na stopové množstvá lepku a u nich nezačne proces hojenia. Kategorizované bezlepkové suroviny a potraviny sú prísne kontrolované po každej stránke, ich výrobcovia musia splniť veľa kritérií. Tento náročný proces je neraz príčinou, že výrobcovia bezlepkových potravín si o zaradenie nepožiadajú. Čiastočné hradenie bezlepkových potravín je výhodné nielen pre pacientov, ale svojím spôsobom aj pre lekárov, pretože ak má celiatik zlé výsledky pri kontrole u gastroenterológa, väčšinou je na príčine nedodržiavanie bezlepkovej diéty. Vtedy musí lekár s pacientom podrobne prebrať každodenné stravovanie. Ak sa jedná o celiatika ktorý sa stravuje len doma, tak prvou otázkou je aké a kde si kupuje bezlepkové pečivo a chlieb. Často sa stretávame so situáciou, že bezlepkové pečivo obsahuje odlepkovaný škrob, alebo je vyrábané v bežnej pekárni na pšeničné pečivo a dochádza pri neopatrnej manipulácii ku druhotnej kontaminácii bezlepkového pečiva. Vtedy odporúčame, aby celiatik konzumoval len kategorizované pečivo a chlieb kde máme istotu že sa jedná o garantovane bezlepkový výrobok. Druhou, pracnejšou alternatívou je piecť si chlieb a pečivo aj ostatné pochutiny z kategorizovaných múk.
Ak predpokladáme, že celiatik sa rozpráva s lekárom pri kontrole otvorene a nezatajuje svoje diétne prehrešky, existujú aj iné možnosti nevedomej konzumácie lepku. Jedným z kameňov úrazu sú spoločné stravovacie zariadenia. Keďže v školách vychovávajúcich budúcich kuchárov, cukrárov a čašníkov sa bezlepkovej diéte venuje minimum času, neraz dochádza k tomu, že celiatikovi z nedbalosti, alebo nevedomosti naservírujú jedlo s obsahom lepku. Preto žiaľ často nestačí označenie na jedálnom lístku že jedlo neobsahuje lepok, ale sa treba opýtať čašníka na jednotlivé zložky daného jedla. Ak to nevie a povie ASI, to je jednoznačný dôvod požiadať o informáciu od kuchára. Občas sa dokonca stretneme so situáciou, keď príde informácia, že nevedia či je jedlo bezlepkové, pretože im to odniekiaľ vozia. Odpoveď ASI to je bezlepkové nie je pre celiatika akceptovateľná, nie je dostatočná a hlavne nie je bezpečná. Existuje ale aj veľa jedální a reštaurácií, kde sú dobre informovaní a napríklad odmietnu servírovať hranolky, pretože v oleji kde ich pražia robia aj lepkové jedlo a podobne, teda správne vnímajú možnosť kontaminácie. Zažili sme aj situácie keď s tou istou naberačkou porcovali lepkový aj bezlepkový prívarok, alebo z polievky vybrali halušky aby bola bezlepková a podobne.
Ďalšou možnosťou kontaminácie lepkom je krájanie lepkového a bezlepkového chleba alebo koláča jedným nožom (často v reštauráciách), používanie spoločného hriankovača a podobne. Kameňom úrazu môže byť aj zmena receptúry. Niektoré bezlepkové výrobky roky poznáme a konzumujeme, ale neraz sa nezmení len nepatrne obal, ale zásadne aj receptúra, kde je už lepok. Nemali by sme zabúdať občas si skontrolovať aj zloženie nám známeho výrobku. Aj pri pultovom tovare pri informácii že nepoznajú zloženie treba požiadať, aby priniesli obal/krabicu z ktorej bola potravina vybratá a na tej je podľa zákona zloženie určite napísané. Slušným jednaním a trpezlivosťou dosiahneme potrebnú informáciu.
Kedysi sa predpokladalo, že stačí niekoľko mesiacov dodržiavania bezlepkovej diéty na stabilizáciu celiatika, dnes ale už vieme, že aj keď hodnota protilátok (antitransglutamináza aj antiendomyziálne protilátky v triede IgA) v priebehu mesiacov úspešne klesá, histologické zmeny poškodenia sliznice tenkého čreva pretrvávajú rok a často aj dlhšie. Údaj pacienta že sa už cíti dobre na kontrolu úspešnosti liečby nestačí. Ak pacient nepociťuje pri skonzumovaní lepku tráviace ťažkosti, to neznamená že mu lepok neškodí. Chorobný proces poškodzuje organizmus ďalej. Každý celiatik by mal chodiť aspoň 1 krát ročne na kontrolu ku gastroenterológovi. Ak pacient nie je stabilizovaný, alebo je novodiagnostikovaný, lekár si môže vyžiadať kontrolu aj v kratších intervaloch.
Aj keď medicínska veda napreduje a rozširujú sa vedomosti aj o celiakii, celiakia ostáva stále známa neznáma a jedinou možnou úspešnou liečbou ostáva na celom svete bezlepková diéta.
MUDr. Božena Pekárková, predsedkyňa pracovnej skupiny pre celiakiu Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti
Článok nájdete aj v ročenke BezLepku 2025/2026, ktorú si môžete bezplatne stiahnuť na https://www.bezlepku.sk/rocenky-na-stiahnutie/
