Georges M. Halpern MD, PhD, profesor na Univerzite medicíny a výživy
Kalifornia, hosťujúci tiež na Univerzite v Hong Kongu
Zápal je tichý a zriedkavo známy zabijak, ktorý zabíja približne 1000 Austrálčanov každý týždeň formou chorôb srdca, tvrdí štatistika, ktorú vypracoval Austrálsky inštitút pre zdravie a zdravý životný štýl.
Výsledky štatistiky srdcových chorôb v Austrálii sú hrozivé a neustále narastajú. Približne 3,67 milióna Austrálčanov trpí srdcovo-cievnymi ochoreniami, z ktorých 1,1 milióna má za následok práceneschopnosť. Za posledných desať rokov vzrástol počet srdcovo-cievnych ochorení o 18,2 %. Celkové náklady, ktoré vláda na ich liečenie vynakladá, sa podľa predpokladov zvýši na neuveriteľné čiastky, keďže populácia starne.
Súčasťou boja proti tejto očakávanej vlne nárastu srdcovo-cievnych ochorení je zameranie sa odborníkov na vysvetlenie úlohy zápalu ako príčiny chorôb srdca, diabetes, Alzheimerovej choroby a aj najobávanejšej hrozby zo všetkých – rakoviny. Kým vedci vypracovali obrovské množstvo publikovaných štúdií o nebezpečenstve chronických zápalov v organizme z aspektu ohrozenia zdravia, do laickej verejnosti táto skutočnosť prenikla iba málo. Pre väčšinu praktických lekárov sú možnosti boja so zápalom obmedzené ponukou prostriedkov ponúkaných sieťami farmaceutických producentov. Bezpečnosť týchto protizápalových farmaceutických produktov sa v priebehu posledných rokov do veľkej miery začala spochybňovať ako dôsledok mnohých zaznamenaných úmrtí z dôvodu vedľajších účinkov pri ich užívaní.
Pôvodný zámer prírody spočíval v užitočnosti zápalu. Predtým, než existovali antibiotiká, správna hygiena a bezpečná pitná voda, bol zápal jedným z obranných mechanizmov organizmu, ktoré našich predkov udržiavali nažive.
Dobrý imunitný systém je samozrejme stále životne dôležitý, ale keďže každá generácia žije v priemere dlhšie ako jej rodičia, narastá tým aj počet zdravotných problémov vo forme porúch obranných mechanizmov v organizme. Je potrebné pochopiť systém fungovania zápalu aby sme mohli pochopiť, ako sa tento systém môže obrátiť proti nám.
Predstavte si, že sa vám do prsta zapichla trieska a s ňou sa do tela dostali nepriateľské baktérie. Po tom, čo sa trieska dostane pod kožu, špeciálne „strážne“ bunky, ktoré sú rozmiestnené po celom tele, zalarmujú imunitný systém. Niektoré z nich začnú uvoľňovať chemickú látku zvanú histamín, čím spôsobia, že okolité kapiláry sa stanú priepustnými. To umožní malým množstvám krvnej plazmy, aby vytekala do okolitého tkaniva a tým spomalila postup nepriateľských baktérií. Medzitým iná skupina strážnych buniek, nazývaných makrofágy, začne protiútok a začne uvoľňovať chemické látky nazývané cytokíny a chemokíny, ktoré zvolajú biele krvinky, aby bojovali s infekciou. V priebehu niekoľkých minút miesto zaplavia biele krvinky, aby zničili baktérie spolu s akýmkoľvek poškodeným tkanivom. Problém nastáva vtedy, keď zápalový proces pretrváva a stane sa chronickým. Účinok sa mení a prehlbuje v tej časti organizmu, kde pôsobí.
Odborníci na liečbu srdca boli prví, ktorí spoznali úlohu, akú hrá zápal pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Po celé generácie boli lekári vedení k tomu, aby sa na srdcové ochorenia pozerali ako na „inštalatérsky“ problém. Väčšina laikov doteraz takto chápe choroby srdca. Teoreticky sa tuk počas života ukladá v cievnom systéme kým ho neupchá natoľko, že zablokuje prísun krvi do srdca a nenastane infarkt.
Zložitá molekula, nazývaná LDL, alebo tiež „zlý cholesterol“, tvorila surovinu pre tieto zásoby tuku. Lekári sa zhodovali na logickom závere, že ktokoľvek s vysokou hladinou LDL cholesterolu má zvýšené riziko, že bude mať srdcovo-cievne ťažkosti.
Tu však bola definitívna trhlina v teórii. Približne polovica pacientov, ktorí utrpeli srdcový infarkt, nemala zvýšenú hladinu cholesterolu LDL. Ako sa zlepšovali zobrazovacie technológie, ukázalo sa, že najnebezpečnejšie vyzerajúce tukové škvrny nemuseli byť také veľké, aby znamenali ohrozenie života. Bolo jasné, že na príčine musí byť ešte niečo iné. Niečo muselo spôsobovať, že tieto škvrny vytvorili zhluky a zrazeniny, ktoré zastavili prívod krvi do srdca.
V deväťdesiatych rokoch začal byť Dr. Paul Ridker, kardiológ v Brighamskej nemocnici v Bostone presvedčený o tom, že tou silou, ktorá spôsobila upchatie ciev, bol zápal. Na overenie svojej hypotézy začal Dr. Ridker skúmať jeden z markerov chronického zápalu v organizme. Vybral CRP, C-reaktívny proteín, ktorý produkuje pečeň ako odpoveď na zápal. Počas akútneho ochorenia, ako je bakteriálna infekcia, sa hladina CRP zvýši z hodnoty 10 mg/l na hodnotu 1000 mg/l. Do roku 1997 Dr. Ridker a jeho kolegovia preukázali, že u navonok zdravých ľudí s najvyššími hladinami CRP bola až trikrát vyššia pravdepodobnosť vzniku srdcového infarktu v porovnaní s tými, u ktorých bola hladina CRP nízka. Lekári ešte stále skúmajú presný mechanizmus, ktorý spôsobuje vznik zrazenín. Existuje teória, ktorá má množstvo atribútov. Táto teória hovorí, že zvyšovaním hladiny LDL v krvi jeho časť presakuje do obalu koronárnych artérií. Makrofágy sú mobilizované a vstúpia do tkaniva kvôli zničeniu cudzieho materiálu. Ak cytokínové signály zvýšia zápalový proces namiesto toho, aby ho zvrátili, zhluk sa stáva nestabilným. To spôsobuje jeho prasknutie a upchatie cievy. Akákoľvek je už pravda v prípade procesov, ktoré sú do toho zapojené, úloha zápalu je tu nepopierateľná.
Otázka znie – čo s tým vieme urobiť?
Federálna austrálska vláda spustila kampaň na podporu konzumácie jedál, ktoré sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny a na obmedzenie spotreby trans-mastných kyselín. Jednoducho povedané, odporučila konzumovať viac morských rýb a živočíchov a súčasne obmedziť konzumáciu vyprážaných hranolkov. Za účelom podpory zdravia bola preukázaná konzumácia rybích olejov /lipidov/ ako prínos pre pacientov trpiacich na artritídu a astmu.
Podľa najnovších výsledkov štatistických prieskumov, ktoré zhromaždil Austrálsky inštitút pre zdravie spolu s Nadáciou pre srdcovocievne ochorenia každoročne zomrie na kardiovaskulárne choroby až 50 294 Austrálčanov. V roku 2002 to predstavovalo 37,6 % všetkých úmrtí.
Niektoré mastné kyseliny podporujú zdravie, iné vás zabíjajú. Napríklad trans-mastné kyseliny, ktoré sú také obľúbené u výrobcov polotovarov, je možné nájsť aj u vyrábaných potravín, ako je margarín. Vôbec nie je prehnané, ak takéto kyseliny nazveme „infarktom v škatuľke“ vzhľadom na účinok, aký majú na hladinu cholesterolu LDL. Existuje množstvo výsledkov medicínskeho výskumu, ktorými môžeme podložiť takéto tvrdenie. Austrálčania denne konzumujú trans-mastné kyseliny často bez toho, aby si uvedomovali, čo svojmu zdraviu spôsobujú. Tieto kyseliny sú v sušienkach, čo si dáte ráno ku káve až po hranolky, ktoré máte na obed.
Môžete nasledovať rady austrálskej vlády a konzumovať viac rýb, ale museli by ste ich skonzumovať obrovské množstvo, aby sa vaše zdravie výrazne zmenilo. Reálne vzaté, pokiaľ neprejdete na tradičnú diétu Eskimákov alebo japonských rybárov, vplyv potravinárskeho konzervačného priemyslu neoslabíte. Keď je v Austrálii tichý deň, takmer je počuť tvrdnutie artérií. Nič nenahradí potrebu rozumnej diéty a telesného cvičenia, avšak existujú tiež látky, ktoré ponúka príroda a ktoré sú bez vedľajších účinkov, pričom sú účinnejšie, než lieky, vyrobené v laboratórnych podmienkach.
Najsľubnejšou z takýchto prírodných látok je zložka, extrahovaná z novozélandskej mušle, Slávky zelenej (Perna canaliculus). Olej z novozélandskej zelenej mušle obsahuje jedinečnú kombináciu morských lipidov omega-3 a omega-6, ako aj iné zložky, ktoré ho podľa výsledkov laboratórnych skúšok robia 200-násobne účinnejším, ako sú najlepšie rybie oleje.
Novozélandská mušľa nie je zázračným prostriedkom na všetky choroby, je však tým najlepším, čo doteraz lekárska veda dokázala ponúknuť. Ak sa chcete tešiť zo zdravia a z dlhého života, neváhajte s cvičením a rozumnou diétou, ale mušľa Slávka zelená môže byť dobrým štartom pre takúto zmenu.
Záujem vedcov o novozélandskú Slávku zelenú sa zvýšil po tom, čo si lekári všimli, že u pobrežných kmeňov novozélandských domorodých Maorov sa artritída vyskytuje vo výrazne nízkom počte a obyvateľstvo sa celkovo v dobrom zdravotnom stave dožíva vysokého veku. Maori prispievali k svojej dobrej zdravotnej kondícii denným konzumovaním surových zelených mušlí.
Od tej doby bolo publikovaných množstvo vedeckých prác o tom, že na udržanie dobrého zdravia je najlepšia konzumácia novozélandskej zelenej mušle.
Olej zo slávky zelenej sa získava patentovaným procesom extrakcie, ktorým sa stabilizuje mušľový materiál a potom za pomoci kvapalného kysličníka uhličitého sa za studena extrahujú lipidy. Jediným problémom oleja je jeho extrémna citlivosť. Aj najmenšie vystavenie vysokej teplote alebo vzduchu, teda oxidácii spôsobí, že terapeutické účinky oleja rapídne poklesnú. Preto stabilizácia a manipulácia v chlade sú pre tento materiál podstatné.
Na trhu sú dostupné rozličné mušľové prášky, avšak až doteraz si udržal overené terapeutické účinky jedine olej, vyrábaný a distribuovaný pod názvom Lyprinol. Na trhu je dostupný vo vzduchotesných kapsulách, do ktorých je plnený po zmiešaní s farmaceutickým olivovým olejom, a vitamínom E na prevenciu pred oxidáciou. Extrakt lipidovej frakcie mušle neobsahuje proteíny a je bezpečný na užívanie zvlášť pre tých, ktorí sú alergickí na mäkkýše.
Počas niekoľkých rokov užívania a výskumu nebola na čistý extrahovaný olej z novozélandskej mušle zaznamenaná ani jedna alergická reakcia. Od začiatku 90-tych rokov sa realizovali rôzne klinické štúdie, ktoré preukázali, že stabilizované lipidové frakcie boli vysoko účinnými protizápalovými prostriedkami pre úľavu symptómov zápalových ochorení. Prínosov novozélandskej mušle pre zdravie je mnoho. Nie sú však k dispozícii údaje, ktoré by preukazovali, že existuje účinok lipidových frakcií oleja na kardiovaskulárne ochorenia. Existuje však množstvo vedeckých dôkazov na preukázanie toho, že tieto lipidy patria medzi najúčinnejšie protizápalové prostriedky, akými súčasná medicína disponuje a že predstavujú alternatívu na liečbu artritídy a astmy. Bol to napokon zarážajúco nízky výskyt artritídy u Maorov, čo prilákal pozornosť vedcov k novozélandskej Slávke zelenej. Veľký diel trápenia artritídy je spôsobený zápalom postihnutých kĺbov. Dr. Michael Whitehouse z Nemocnice princeznej Alexandry v Brisbane uskutočnil in vivo štúdie artritídy u potkanov. Porovnával účinnosť Lyprinolu
s inými protizápalovými a protiartritickými zložkami. Zistil, že po orálnom podaním má Lyprinol 93 až 97% protizápalové účinky. Žiadne iné z morských lipidov ani liečiv, napríklad Indomethacin, neboli schopné dosiahnuť takú účinnosť, ako Lyprinol.
Pre laika môže znieť nepravdepodobne, že zápal hrá dôležitú úlohu pri cukrovke, ktorej výskyt za posledné desaťročia v Austrálii narástol vďaka životospráve. Predtým, ako Dr. Frederick Banting so svojimi kolegami na Univerzite v Toronte v 20-tych rokoch izolovali inzulín, lekári sa snažili liečiť diabetes vysokými dávkami salicylátov, čo je skupina zložiek, podobných Aspirínu.
Aspirín, ako je známe, je protizápalový prostriedok.
Ako začali vedci v 90-tych rokoch venovať viac pozornosti zápalu, niektorí sa sústredili na vzťah zápalu k cukrovke a zistili, že medzi zápalom, inzulínom a tukmi existuje veľmi zložité prepojenie. Tuk, ktorý sa nachádza v strave a ukladá sa pod pokožkou obéznych ľudí, produkuje rovnaké zápalové cytokíny, aké sa tvoria imúnnymi bunkami pri boji s infekciami. Veda ešte musí presne definovať úlohu, akú zohráva zápal pri cukrovke , ale ako ukázala pôvodná liečba Aspirínom, lekári vedeli už pred viac ako sto rokmi, že stav cukrovky je možné zlepšiť podávaním protizápalových prostriedkov. Je jasné, že účinný protizápalový prostriedok bez negatívnych vedľajších účinkov, ako je novozélandská mušľa, by mal byť pre liečbu diabetes prínosom. Výskum, ktorý realizoval Dr. Steve Shoelson v Joslinskom Centre pre diabetes v Bostone ukázal, že správne načasovaný zásah do zápalového procesu, môže zvrátiť niektoré z účinkov diabetes. Niektoré z dostupných liečiv, predávaných na liečbu diabetes, ako Metformín, môžu byť účinné preto, lebo spomaľujú zápalový proces. Výskum sa tiež momentálne venuje vzťahu medzi zápalmi a Alzheimerovou chorobou. Prvé náznaky súvisu sa objavili, keď si lekári, ošetrujúci pacientov, trpiacich týmto ochorením všimli, že u tých, ktorí užívali protizápalové prostriedky z dôvodu artritídy, alebo srdcovocievneho ochorenia, bola tendencia vzniku Alzheimerovej choroby neskôr. Je potrebné uskutočniť ešte veľa v oblasti výskumu, aby sa dosiahli definitívne odpovede na mnohé otázky, ale prvé údaje ukazujú, že protizápalové prostriedky môžu pri znižovaní rizika vzniku Alzheimerovej choroby hrať významnú úlohu. Aby to však malo účinok, musí pacient začať s užívaním protizápalových prostriedkov v predstihu predtým, než sa zjavia prvé neurologické problémy.
Vedecké úvahy o úlohe protizápalových prostriedkov pri prevencii pred Alzheimerovou chorobou hovoria, že tieto prostriedky predchádzajú tomu, aby gliové bunky v mozgu pracovali bez kontroly. Úlohou gliových buniek je vyživovať a komunikovať s neurónmi. Majú sekundárnu funkciu, ktorá je podobná funkcii tukových buniek pokožky, ktoré produkujú zápalové cytokíny ktoré zhromažďujú dodatočné imúnne bunky. Predpokladá sa, že imúnny systém vytvára charakteristické doštičky a chumáče, ktoré sa tvoria v mozgu pacientov, trpiacich na Alzheimerovu chorobu ako poškodené tkanivo, ktoré musí byť odstránené. Ak je to tak, hrá zápal podstatnú úlohu pri progrese poškodenia mozgu, k akému dochádza u tejto diagnózy.
Každý, kto ošetroval dieťa, trpiace na astmu a pri záchvate lapajúce po dychu, by mal venovať pozornosť výskumu, ktorý sa venoval väzbe medzi astmou a zápalom. Zvlášť štúdii, ktorá sa zameriavala na účinnosť oleja novozélandskej mušle Lyprinolu pri liečbe astmy, ktorá preukázala podstatnú úľavu pre pacientov. Štúdiu realizoval Dr. Alexander Jemeljanov, profesor Kliniky na Lekárskej fakulte Univerzity Pavlova v Petrohrade. Správa
o výsledkoch bola vypracovaná za spolupráce s profesorom Petrom J. Barnesom z Kráľovskej Bromptonskej Nemocnice v Londýne a publikovaná v máji 1999 v odbornom časopise European Respiratory Journal 2002. Štúdia preukázala, že pacienti, užívajúci Lyprinol, už po 30 dňoch potrebovali inhalátor o 50% menej. Títo pacienti zaznamenali výrazné zníženie počtu astmatických záchvatov a zlepšenie v objeme vzduchu, ktorý boli schopní vydychovať.
Azda najprovokujúcejšou oblasťou výskumu účinkov zápalov je oblasť rakoviny.
Už v roku 1860 tu existovali predpoklady súvisu. Ako prvý ho vyslovil patológ Rudolf Virchow, ktorý pozoroval, že tumory sa mali tendenciu vyskytovať v miestach chronických zápalov. Súčasná veda skúma možnosť, že zápal a mutácie sú vzájomne sa posilňujúce procesy, ktoré môžu zmeniť zdravé bunky na tumory. Predpokladá sa, že takzvané voľné radikály poškodzujú DNA buniek, čo vedie k ich postupnej malígnosti. Vedci skúmajú úlohu enzýmu, nazývaného cyklo-oxygenáza 2 (COX-2) pri vzniku rakoviny hrubého čreva. COX-2 je proteín, ktorý produkuje telo počas zápalu. Vedci zistili, že u pacientov, ktorí denne užívajú Aspirín, ktorý, ako je známe, blokuje COX-2, je menej pravdepodobné, aby vznikli predkarcinogénne polypy. Problém s Aspirínom je však ten, že môže spôsobovať vnútorné krvácanie. To je ďalší príklad toho, kde bezpečnosť a účinnosť novozélandskej slávky zelenej zaznamenáva jasnú výhodu pred produktmi farmaceutického priemyslu. Olej z mušle nespôsobuje vnútorné krvácanie, ani neovplyvňuje tvorbu krvných zrazenín, čo môže byť problém u iných morských lipidov. Vysoká účinnosť slávky zelenej však pre vedcov bola iba prchavým víťazstvom, kým v roku 1992 Dr. Henry Betts
z Reumatologického laboratória pri Nemocnici kráľovnej Alžbety v Južnej Austrálii, ktorý spolupracuje s Kráľovským technologickým inštitútom v Melbourne, neobjavil niekoľko veľmi účinných zložiek v mušľovom extrakte. Zistil, že niektoré zložky v extrakte boli najúčinnejšími protizápalovými zložkami v jeho laboratóriu.
Trvalo ďalšie dva roky práce na presnom určení týchto účinných zložiek a vypracovaní patentovaného procesu extrakcie čistého lipidu z mušlí.
Vedci zistili, že lipidový extrakt obsahuje jedinečné mastné kyseliny, ktoré znižovali zápal v organizme. Zistili tiež prítomnosť karotenoidov, ktoré cirkulujú v tele a odstraňujú voľné radikály a chránia organizmus pred oxidačným poškodením. Niektoré kombinácie lipidov omega-6 a omega-3, extrahované z mušlí, modulujú zápalový proces. Všetky tieto látky sú pre naše zdravie rozhodujúce. Ovplyvňujú náš imunitný systém, cievny obehový systém a kĺby. Lipidové frakcie slávky zelenej sú podľa hmotnostného kritéria najúčinnejším známym protizápalovým morským olejom. Tajomstvo spočíva v jeho jedinečnom zložení. Slávka zelená má vlastnosti, ktoré neboli objavené v nijakom inom zdroji pochádzajúcom z mora.
Tnsl.: J. Beláková,
© Australian Bodycare 2006
Pharmalink International Australia
