Cukrovka, teda diabetes mellitus, je chorobou, ktorá postihuje mnoho ľudí. Tá 1. typu, ktorá je spôsobená autoimunitným zápalom, je diagnostikovaná prevažne v detskom veku a lieči sa inzulínom. Cukrovka 2. typu je viazaná na vek a ďalšie faktory, ako je napríklad obezita, nemusí byť spôsobená nedostatok inzulínu, ale napríklad zníženou citlivosťou buniek na inzulín, teda inzulinorezistencia. Obidva typy diabetikov môžu súčasne trpieť aj celiakiou.
Celiakia a diabetes 1. typu majú spoločné to, že sa jedná o autoimunitné ochorenie. Imunitný systém tvorí protilátky proti bielkovinám telu vlastným. U autoimunitných ochorení často nachádzame viac typov protilátok namierených proti rôznym cieľom, a tak nie je výnimkou, že pacienti majú viac typov autoimunitných chorôb. Kombinácia celiakie a diabetu nie je výnimočná. Významne zvýšené riziko celiakie je však predovšetkým u pacientov s diabetom 1. typu. V ďalšom texte sa teda budeme týmto pacientom venovať.
V štúdiách je popisované, že výskyt celiakie je u týchto diabetikov až 7 – krát vyšší ako u bežnej populácie. Diagnostika celiakie môže byť u pacientov s diabetom komplikovaná, nemusia sa totiž prejaviť očakávané symptómy v podobe tráviacich ťažkostí alebo môžu byť pripísané práve cukrovke. Navyše sa celiakia môže objaviť v akomkoľvek veku. Diabetik s neliečenou celiakiou je viac ohrozený rizikami poškodenia malých aj veľkých ciev, pokiaľ nie je dodržiavaná bezlepková diéta, pretože sa v tomto prípade horšie reguluje hladina glykémie. Poškodenie ciev môže viesť k slepote, zlyhávaniu obličiek, zhoršenému hojenie rán atď. Preto niektorí lekári odporúčajú realizovať testovanie na celiakiu aj u bezpríznakových diabetikov.
Zvýšený výskyt celiakie medzi diabetikmi potvrdili aj vykonávané výskumy. V jednom náhodne vybrali diabetikov z diabetologickej poradne. Vykonali testovanie na prítomnosť protilátok proti endomysiu. Zo 185 pacientov malo 9 z nich tieto protilátky pozitívne. Následná biopsia u týchto 9 osôb potvrdila celiakiu v 5 prípadoch. V inej štúdii vykonávali testovanie protilátok proti transglutamináze, kde zo 109 vybraných pacientov bolo takmer 10 % celiatikov. Genetická testovanie diabetických detí na prítomnosť HLA-DQ2 a HLA-DQ8 odhalila, že až 29 zo 45 testovaných detí je nositeľmi týchto antigénov a môže u nich dôjsť k rozvoju celiakie, ale samozrejme tiež nemusí. Takáto početnosť antigénov spojených s celiakiou v náhodne vybranej skupine nediabetikov rozhodne nie je.
Prechod diabetika na bezlepkovú stravu nie je jednoduchý a v začiatkoch je hladina glykémie často rozkolísaná. Je nutné, aby zo zložením stravy pomohol odborník. Stravovací režim musí spĺňať prísne pravidlá diabetickej diéty s daným príjmom sacharidov. Napriek úspešne zavedenej diéte potom mnohí diabetickí celiatici oproti diabetikom v dotazníkoch uvádzajú, že majú problémy v kontrole glykémie a majú pocit značného obmedzenia a zníženia kvality života.
Je nesporné, že kombinácia diabetu a celiakie nie je nič príjemné, dodržiavanie diéty je zložité, ale nie nemožné, a možno dosiahnuť kompenzáciu diabetu a tým predísť komplikáciám, ktoré sa s cukrovkou spájajú. Je možné zaradiť sa do „bežného“ života. Pokiaľ však diabetik s celiakiou bezlepkovú diétu nedodržuje, vystavuje sa nielen poškodeniu tráviaceho traktu, ale aj poškodeniu ciev a orgánov v dôsledku nekontrolovateľnému diabetes.
zdroj: https://goo.gl/j1jySp
