Je stále viac štúdií, ktoré dokazujú, aký veľký má črevná mikroflóra vplyv na naše zdravie, a to na fyzickej aj psychickej úrovni. Áno, aj za depresiami môže byť dysbióza, teda narušená črevná mikroflóra. Ďalej je overená súvislosť aj medzi črevnou mikroflórou, funkciou imunitného systému, alergiami, črevnými zápalmi, obezitou aj.

Práve zápal čreva zaujíma aj nás. Je dokázané, že veľa celiatikov trpí črevnou disbiózou v porovnaní so zdravými ľuďmi, a to nezávisle na tom, či dodržiavajú alebo nedodržiavajú diétu. Napríklad u celiatikov sa v črevnej mikroflóre znížilo zastúpenie baktérií rodu Bifidobacterium, naopak sa zvýšene vyskytujú druhy rodu Bacteroides a Escherichia coli.

Navyše existujú rozdiely v črevnej mikroflóre aj medzi celiatikmi samotnými. Napríklad tí, ktorí trpia navyše kožnými prejavmi v podobe dermatitis herpetiformis, majú iné zloženie mikroflóry ako „obyčajní“ celiatici. Podobné je to aj u celiatikov, u ktorých aj napriek prísne dodržiavanie diéte zápal pretrváva. Zdá sa teda, že práve zmeny v mikroflóre určujú, aké bude mať pacient príznaky.

Naše črevo je kolonizované baktériami už v čase pôrodu, keď dieťa prechádza pôrodnými cestami. Zloženie črevnej mikroflóry závisí od genetických vlastností jedinca a tiež na vonkajších podmienkach, napr. na užívaní antibiotík, chemických látok, na zložení stravy, miere stresu a.i. Narušenie črevnej mikroflóry potom môže viesť k narušeniu tolerancie organizmu k lepku.

Dysbióza u predisponovaných jedincov (nositeľov génu HLA-DQ2 / DQ8) pritom môže byť spúšťačom choroby. Naopak poznatky o črevnej mikroflóre, jej zložení, dysbióze a možnostiach, ako črevnú mikroflóru ozdraviť, môžu viesť k zlepšeniu stavu celiatikov, k zníženiu zápalu v čreve a k celkovému ozdraveniu čreva. Je otázkou, či by bolo možné ozdravením mikroflóry obnoviť aj toleranciu imunitného systému k lepku? Tak či tak je viac než vhodné dbať aj na zdravie črevnej mikroflóry, čo môžeme ovplyvniť napríklad pomocou konzumácie potravín bohatých na prebiotiká a probiotiká.

zdroj:  http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4555153/