Minerálne vody chápeme v širšom zmysle slova ako vody, ktoré sa od obyčajných odlišujú svojím chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. Sú dôležitým zdrojom príjmu tekutín v rámci pitného režimu nielen pre chorých, ale i zdravých ľudí. Priemerná spotreba vody by mala byť približne 35 g na 1 kg hmotnosti. Tekutiny, ktoré telo vylúči, treba vzápätí prijať naspäť. Aby sme netrpeli bolesťami hlavy, či poruchami tráviaceho traktu, odporúča sa navyše konzumovať práve minerálky.
Delenie minerálnych vôd
Prírodné minerálne vody
Prírodné liečivé kúpeľné minerálne vody
Prírodné minerálne vody stolové
Prírodné minerálne vody vyvierajú v prírodných prameňoch i v umelých objektoch a na týchto miestach majú obsah rozpustených pevných látok vyšší ako 1000mg/l rozpustného CO2.
Prírodné liečivé vody podporujú, s prihliadnutím na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti, ľudské zdravie vedecky dokázanými blahodarnými účinkami.
Tretiu kategóriu tvoria prírodné minerálne vody stolové, ktoré možno vďaka ich chemickému zloženiu, fyzikálnym vlastnostiam a tiež chuti piť aj ako diabeticky osviežujúce nápoje. Obsah rozpustného CO2 je v nich vyšší ako 100 mg/l a obsah rozpustných pevných látok nižší ako 5000mg/l.
Širšia kategorizácia
Minerálne vody sa ďalej rozdeľujú ajpodľa obsahu viacerých látok v nich. Konkrétne podľa:
• obsahu rozpustných plynov na: uhličité a sírne
• obsahu rozpustných pevných látok, čiže celkovej mineralizácie na:
– obyčajné
– slabo mineralizované
– stredne mineralizované
– silne mineralizované
• hlavných iónových zložiek na: sírne, jódové, brómové, železnaté, so zvýšeným obsahom prvkov Li, Sr, Ba, Mn, F, H2SiO3, HBO2
• biologicky a farmakologicky významných zložiek
• rádioaktivity
• prirodzenej teploty v mieste výveru na: vlažné, teplé, horúce.
• osmotického tlaku na:
– hypotonické, ktoré sa v čreve vstrebú a zahusťujú, preto je ich pitie vhodné pri obličkových ochoreniach.
– izotonické, ktoré sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie vstrebú.
– hypertonické, ktoré na seba v tenkom čreve viažu tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku čriev a sú vhodné pri tráviacich ťažkostiach.
S prihliadnutím na uvedené roztriedenemožno minerálne vody širšie charakterizovať.
Liečivé vody teplejšie ako 25? C (tzv. teplice): pôsobia diureticky (močopudne), preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných močových ciest a tiež pri obličkových kameňoch.
Jednoduché kyselky: taktiež pôsobia diureticky. Dráždia sekréciu žalúdočných štiav, využívajú sa pri nechutenstve a obličkových kameňoch.
Zemité vody: znižujú spazmus hladkého svalstva tráviaceho a močového traktu. Pomáhajú pri chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty, žalúdočných a črevných ochoreniach spojených s pyrózou (zvýšenou tvorbou kyselín).
Alkalické vody: neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku, spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom. Vhodné sú i pri ochoreniach dýchacích ciest produkciou spúta (hlienu), pri cystitídach (zápaloch močového mechúra), dne, zápaloch žlčových ciest a žlčových kameňoch.
Soľné vody: zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny laxatívny účinok, preto sú vhodné pri zápche a tiež nechutenstve.
Jódové vody: zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí, sú vhodné na použitie pri kostnej TBC, využívajú sa tiež pri ochoreniach dýchacích ciest spojených s produkciou hlienu – uľahčujú jeho vykašliavanie.
Síranové a sulfánové vody: vyvolávajú zvýšené vyprázdňovanie žlčníka, slizniciam odoberajú tekutiny, dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev. Vhodné sú pri poruchách čriev, pečene, pankreasu a dne.
Salinické vody: rozpúšťajú hlieny v žalúdku a v dýchacích cestách a stimulujú vonkajšiu sekréciu pankresu.
Väčšina ľudí nepije odporúčané množstvo tekutín a trpí dehydratáciou ľudského organizmu, ktorá sa prejavuje niekoľkými nepríjemnými symptómami. Znižuje sa schopnosť koncentrácie, zvyšuje sa náchylnosť ku stresu, objavujú sa tráviace ťažkosti (zápchy), vysúšanie pokožky, malátnosť a pod. V lete sa nedostatok tekutín ohlasuje ešte naliehavejšie. Prvou pomocou pri uhasení smädu môže byť aj pohár dobrej minerálky. Avšak pravidelní konzumenti jednej značky by ju mali pravidelne striedať, pretože nadbytok jedného prvku neprospieva zdraviu človeka.
Mgr. Katarína Šuchová
Minerálne vody na Slovensku
Slovensko je krajina, ktorá sa radí množstvom, výdatnosťou a chemickým zložením minerálnych vôd medzi najvýznamnejšie štáty sveta. Ich rozloženie na území republiky je nerovnomerné, najväčšiu hustotu dosahujú v páse tiahnucom sa od Bardejova a Prešova, cez Popradskú kotlinu, Liptov, Turiec, Strážovské vrchy až po Trenčín. Ďalšou oblasťou s vysokou hustotou výskytu prameňov je údolie Hrona od prameňa po Zvolen a západná časť Slovenského rudohoria. Relatívne najmenej prameňov sa vyskytuje v oblasti Východoslovenskej a Podunajskej nížiny. Zatiaľ čo minerálna voda v horských a podhorských oblastiach sa na zemský povrch dostáva prirodzenými vývermi, v nížinných oblastiach prevažujú hydrogeologické vrty.
Pramene s termálnou vodou (nad 25 °C) sú na Slovensku oveľa menej rozšírené ako studené. Je ich zaregistrovaných 123. Z nich najvyššiu teplotu dosahuje voda v Čalove, okres Dunajská Streda – 94,0 °C. Z celkového počtu termálnych prameňov je 26 obyčajných teplíc – akratoteriem. Kúpeľnícky významné z nich sú akratotermy v Bojniciach a v Rajeckých Tepliciach.
Najrozšírenejšie sú u nás minerálne vody studené, preplynené. Z preplynených vôd sú zas najpočetnejšie vody uhličité, nazývané aj kyselky. Takýchto prameňov je na Slovensku 789. Najvyšší obsah kysličníka uhličitého majú pramene v Korytnici. V Korytnici máme najchladnejšiu minerálnu vodu z prameňa Klement. Teplota tu dosahuje iba 5,0 °C.
Nie menej významné a veľmi rozšírené sú sírne, zväčša sírovodíkové minerálne vody. Najvyšší obsah titrovateľnej síry má prameň v kúpeľoch Smrdáky – 680 mg/l. Je to okrem vulkanických oblastí jedna z najbohatších koncentrácií sírovodíka nielen v Európe, ale aj vo svete. Celkový počet sírnych prameňov na Slovensku je 219.
Podľa obsahu farmakologicky významných prvkov sú u nás najznámejšie vody železnaté. Železnaté vody má u nás 69 minerálnych prameňov, zväčša uhličitých. Najvyšší obsah železa (Fe) bol zistený v Horných Strhároch – až 210 mg/l. Najvýznamnejšie železnaté vody sú však v kúpeľoch Korytnica, v Bardejovských Kúpeľoch a v kúpeľoch Sliač.
Jódové vody sú u nás veľmi vzácne. Nielenže prameňov týchto vôd je málo, iba 8 [Číž, Čáry, Gbely, Oravská Polhora (4 pramene), Smrdáky], ale aj výdatnosť týchto zdrojov je veľmi malá, zväčša okolo 0,20 l/s. Preto sa v posledných rokoch intenzívne hľadajú nové zdroje najmä slaných jódových vôd. Priaznivé náznaky sú najmä na Východoslovenskej nížine, ale v pomerne veľkých hĺbkach, a v Smrdákoch, kde možno počítať s niekoľkolitrovými využiteľnými množstvami za sekundu.
Najväčší obsah rozpustených pevných látok, teda celkovú mineralizáciu majú minerálne vody v Oravskej Polhore, kde hodnota mineralizácie dosahuje až 45 000 mg/l. V Cigeľke dosahuje celková mineralizácia 31 500 mg/l, v Dolných Plachtinciach 24 500 mg/l, v Michaľanoch 21 000 mg/l, v Podhájskej 19 000 mg/l a v Kuzmiciach 15 000 mg/l.
Podľa obsahu prevládajúcich iónov, vyjadrenom v percentách milivalov, poznáme na Slovensku 56 druhov vôd. Z nich najrozšírenejšie sú minerálne vody hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, podľa staršej klasifikácie zemité – 149 prameňov. Najznámejšie takéto vody sú v Baldovciach, Belušských Slatinách, Čeríne, Hajnáčke, Lipovciach (Salvátor).
Okrem týchto vôd sú veľmi rozšírené aj vody síranovo-hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, teda sadrové zemité, ktorých máme na Slovensku 71. Z nich známejšie sú na lokalitách Badín, Banská Bystrica, Korytnica, Kováčova, Kráľova Lehota, Kremnica.
Z rýdzich typov sú najrozšírenejšie minerálne vody hydrouhličitanové sodné, ktoré sme prv poznali pod názvom zásadité. Poznáme 47 prameňov, najmä v miestach Bardejovské Kúpele, Cigeľka, Kalinovo, Nimnica (kúpele).
Z uvedených typov sú ako stolové vody s osviežujúcimi účinkami najvhodnejšie minerálne vody hydrouhličitanové, vápenaté alebo vápenato-horečnaté (zemité).
Ďalším predpokladom je čo najnižšia mineralizácia. Vody s vyššou mineralizáciou sa odporúčajú striedať. V zásade sa vôbec neodporúča byť „skalným“ pre jeden typ stolovej vody.
Minerálne liečivé vody pitné s celkovou mineralizáciou nad 5000 mg v jednom litri a s farmakologicky účinnými zložkami treba pokladať za liek a majú sa piť v určitých dávkach podľa predpisu lekára. Inak ich možno piť iba v malých množstvách a nie sústavne.
Hoci je Slovensko bohaté na množstvo prameňov minerálnych vôd, nie je natoľko bohaté na množstvo vody, vytekajúcej alebo využiteľnej z týchto prameňov. Najbohatšie na množstvo vody sú u nás termálne pramene. Najväčšie množstvo termálnej vody sa využíva v našich svetoznámych kúpeľoch Piešťany. Z hľadiska hydrogeologického však nie je vhodné, aby sa využívala ich vysoká výdatnosť. Preto je odber termálnej vody upravený na menšie ustálené množstvá.
zdroj: http://www.okzdravie.sk/okzdravie/eshop/35-1-VITAMINY-MINERALY-zoznam/253-2-
